Humanistick\u00e9 gymn\u00e1zium<\/b>\u00a0je p\u00f4vodne\u00a0renesan\u010dn\u00e1\u00a0budova b\u00fdvalej mestskej humanistickej \u0161koly, uzatv\u00e1raj\u00faca severn\u00fd okraj\u00a0Radni\u010dn\u00e9ho n\u00e1mestia\u00a0v\u00a0Bardejove.\u00a0 Rozvoj remesiel a najm\u00e4 obchodu od druhej polovice 14. storo\u010dia bol dobrou p\u00f4dou pre vznik \u0161koly. Prv\u00e1 zn\u00e1ma \u0161kola v Bardejove vznikla e\u0161te pred 15. storo\u010d\u00edm, no nie je zn\u00e1me kde st\u00e1la a ako vyzerala.<\/p>\n
Okolo roku 1538 bola vybudovan\u00e1 pri hradobnom m\u00fare ne\u010faleko v\u00fdchodnej \u010dasti farsk\u00e9ho\u00a0Kostola sv. Eg\u00eddia, mo\u017eno na mieste p\u00f4vodnej farskej cirkevnej \u0161koly, nov\u00e1 budova mestskej \u0161koly. Sved\u010d\u00ed o tom n\u00e1pis ERECTA ANNO 1538 na \u010delnej fas\u00e1de pod krovom, odkryt\u00fd pri re\u0161taurovan\u00ed objektu. \u010eal\u0161ie letopo\u010dty na objekte 1612 a 1841 dokumentuj\u00fa pr\u00edstavby a prestavby objektu. V\u00fdznamn\u00e9 stavebn\u00e9 \u00fapravy si vy\u017eiadalo po\u0161kodenie objektu pri po\u017eiari v roku 1878. V nasleduj\u00facom roku prebehla prestavba v duchu\u00a0klasicistick\u00e9ho\u00a0stavebn\u00e9ho slohu. Pravdepodobn\u00fd v\u00fdzor objektu zo 17. storo\u010dia bol rekon\u0161truovan\u00fd pri \u00faprave na hudobn\u00fa \u0161kolu v rokoch 1959 – 1960.<\/p>\n
P\u00f4vodn\u00fd renesan\u010dn\u00fd charakter stavby bol pozmenen\u00fd najm\u00e4\u00a0emp\u00edrovou\u00a0\u00fapravou vstupu s pr\u00edstavbou na severnej strane, ktor\u00e9 sa zachovali dodnes. Z p\u00f4vodnej maliarskej v\u00fdzdoby sa zachovali iba slabo rozoznate\u013en\u00e9 fragmenty na juhoz\u00e1padnej \u010dasti objektu. Z obdobia \u00faprav okolo roku 1612 poch\u00e1dzaj\u00fa niektor\u00e9 ornament\u00e1lne prvky a z konca 18. storo\u010dia obraz Panny M\u00e1rie na ju\u017enom prie\u010del\u00ed. \u0160kridlov\u00e1 sedlov\u00e1 strecha a vysok\u00fd murovan\u00fd \u0161t\u00edt poch\u00e1dzaj\u00fa z poslednej \u00fapravy objektu v polovici 20. storo\u010dia.<\/p>\n
Dvojpodla\u017en\u00e1 stavba m\u00e1 trikr\u00e1t zalomen\u00fd nepravideln\u00fd p\u00f4dorys. Na hladkej fas\u00e1de prie\u010delia v z\u00e1padnej \u010dasti odkryli n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby s ne\u010ditate\u013en\u00fdmi n\u00e1pismi, v strednom \u00fastupku sa zachovala renesan\u010dn\u00e1 r\u00edmsa s n\u00e1pisom ANNO DOMINI 1612, pod n\u00edm dva erby a polkruhovo ukon\u010den\u00fd vchod do budovy. Medzi dvoma oblo\u010dn\u00fdmi osami na poschod\u00ed sa nach\u00e1dza obraz Panny M\u00e1rie, rekon\u0161truovan\u00fd \u0161t\u00edt s dvoma obl\u00f4\u010dikmi, nad nimi slne\u010dn\u00e9 hodiny. Na v\u00fdchodnej fas\u00e1de je pristavan\u00fd st\u013ap s r\u00edmsovou hlavicou, v strede \u0161tvorcovej fas\u00e1dy rekon\u0161truovan\u00fd\u00a0kord\u00f3nov\u00fd p\u00e1s\u00a0s ma\u013eovan\u00fdm\u00a0sgrafitom. Pr\u00edstavba je zo severnej strany fas\u00e1dy rie\u0161en\u00e1 ako\u00a0portikus. Miestnosti maj\u00fa hradov\u00e9 povaly.<\/p>\n
Bardejovsk\u00e1 mestsk\u00e1 \u0161kola sa od 15. storo\u010dia stala strediskom kult\u00farneho \u017eivota v Bradejove a jej v\u00fdznam \u010faleko prer\u00e1stol hranice mesta. Progres\u00edvne vyu\u010dovacie met\u00f3dy i humanisticky vzdelan\u00ed u\u010ditelia pril\u00e1kali v 16. storo\u010d\u00ed \u0161tudentov z cel\u00e9ho severov\u00fdchodn\u00e9ho\u00a0Uhorska. Na divadelnej sc\u00e9ne bardejovskej \u0161koly hr\u00e1vali sa popri divadeln\u00fdch hr\u00e1ch s n\u00e1bo\u017eenskou tematikou aj hry, v ktor\u00fdch sa rie\u0161ili svetsk\u00e9 probl\u00e9my. I hudobn\u00fd a liter\u00e1rny \u017eivot v meste sa s\u00fastre\u010foval okolo \u0161koly, ktor\u00e1 dala z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie mnoh\u00fdm v\u00fdznamn\u00fdm osobnostiam. V jej u\u010debniach zaznievali di\u0161puty na aktu\u00e1lne probl\u00e9my doby, ktor\u00e9 boli odrazom vyspel\u00e9ho kult\u00farneho \u017eivota\u00a0renesan\u010dn\u00e9ho\u00a0Bardejova. Tu sa zrodila progres\u00edvna pamiatk\u00e1rska my\u0161lienka, \u017ee sochy a obrazy na olt\u00e1roch nie s\u00fa len kultov\u00fdmi predmetmi, ale predstavuj\u00fa i vz\u00e1cne umeleck\u00e9 a kult\u00farne hodnoty.<\/p>\n
Bardejovsk\u00e1 mestsk\u00e1 \u0161kola bola trojtriedna. V prvej triede sa u\u010dilo p\u00edsanie a \u010d\u00edtanie ako aj z\u00e1klady\u00a0katechizmu. V druhej triede sa vyu\u010dovala latinsk\u00e1 gramatika a \u010d\u00edtali sa klasick\u00ed latinsk\u00ed dramatici. V tre\u0165om ro\u010dn\u00edku sa \u0161tudenti oboznamovali s\u00a0dialektikou\u00a0a\u00a0r\u00e9torikou\u00a0a pravdepodobne sa u\u010dili i klasick\u00fa\u00a0gr\u00e9\u010dtinu. \u0160kola zanikla v roku 1775.<\/p>\n
V mestskom arch\u00edve uchov\u00e1vaj\u00fa listiny, ktor\u00e9 dokumentuj\u00fa vrchol sl\u00e1vy bardejovskej \u0161koly najm\u00e4 v 50-tych rokoch 16. storo\u010dia, a to pod veden\u00edm rektora, u\u010den\u00e9ho humanistu a vzdelanca\u00a0Leonarda St\u00f6ckela.<\/p>\n
Dnes v tejto budove s\u00eddli spolok katol\u00edcky kruh.<\/p>\n","protected":false},"featured_media":4243,"template":"","navstevnik":[154,156,158,160],"zaujmy":[131,129],"lokalita":[95],"class_list":["post-5822","miesto","type-miesto","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","navstevnik-farnost-pl","navstevnik-priatelia-pl","navstevnik-rodina-pl","navstevnik-single-pl","zaujmy-prechadzka-pl","zaujmy-pamiatky-pl","lokalita-gaboltov-pl"],"acf":[],"yoast_head":"\n