Presn\u00fd \u010das jeho vzniku nepozn\u00e1me. Vieme, \u017ee na mieste dne\u0161n\u00e9ho hradn\u00e9ho are\u00e1lu bolo star\u0161ie os\u00eddlenie hall\u0161tattsko-p\u00fachovsk\u00e9 a pove\u013ekomoravsk\u00e9. V jeho severov\u00fdchodnej \u010dasti odkryli pri archeologickom v\u00fdskume z\u00e1klady kostola sv. Al\u017ebety, existuj\u00faceho u\u017e pred rokom 1251. Lendack\u00ed kri\u017eovn\u00edci pristavali roku 1368 k ju\u017enej strane kostola budovu kl\u00e1\u0161tora.<\/p>\n
Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o Ke\u017emarskom hrade poch\u00e1dza z roku 1447, z \u010dias, ke\u010f tu bola Jiskrova pos\u00e1dka . Roku 1462 sa nov\u00fdm majite\u013eom hradu stal Imrich Z\u00e1po\u013esk\u00fd, ktor\u00fd roku1465 za\u010dal stava\u0165 nov\u00fd neskorogotick\u00fd hrad. Stavebn\u00e9 pr\u00e1ce dokon\u010dil po roku 1486 a v tom \u010dase zb\u00faral aj kostol sv. Al\u017ebety. Stavebn\u00fd materi\u00e1l z tohoto kostola pou\u017eil pri stavbe z\u00e1padn\u00e9ho hradn\u00e9ho kr\u00eddla. Dal postavi\u0165 dne\u0161n\u00fa vstupn\u00fa ve\u017eu, hradbov\u00e9 m\u00fary s ba\u0161tami, medzi nimi aj polygon\u00e1lnu ba\u0161tu, dnes kaplnku. Opevnenie hradu pristaval k existuj\u00facim mestsk\u00fdm m\u00farom. Pri star\u0161om hradbovom m\u00fare postavil obytn\u00e9 a hospod\u00e1rske budovy.<\/p>\n
Roku 1575 hrad vyhorel. J\u00e1n Rueber, vtedaj\u0161\u00ed jeho majite\u013e, dal obnovi\u0165 hrad v renesan\u010dnom slohu z p\u00f4\u017ei\u010dky Stanislava Thurzu, ktor\u00e9mu dal hrad do z\u00e1lohu. Roku 1579 dal znovu hrad do z\u00e1lohu \u0160tefanovi Th\u00f6k\u00f6lymu. Do vlastn\u00edctva tejto rodiny, s ktorej menom sa sp\u00e1ja najsl\u00e1vnej\u0161ia etapa \u00fapravy hradu, sa dostal roku 1583. Z\u00e1sluhy na prepychovej renesan\u010dnej \u00faprave m\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm \u0160tefan I. Th\u00f6k\u00f6ly.<\/p>\n
V 17. stor. hrad prestavovali dva razy: v roku 1628 a 1658. Obnovili severn\u00e9 obytn\u00e9 kr\u00eddlo z\u00e1mku, zmenili jeho dispoz\u00edciu a osadili nov\u00e9 bloky a dvere. Hospod\u00e1rska \u010das\u0165 zostala na pr\u00edzem\u00ed. Poschodie zmenili na reprezenta\u010dn\u00e9 priestory. Roku 1628 obnovili aj \u0161tvorbok\u00fa vstupn\u00fa ve\u017eu, ako o tom sved\u010d\u00ed tabu\u013ea s n\u00e1pisom. Ju\u017ene od nej predstavili k hradbov\u00e9mu m\u00faru ve\u017eovit\u00fa stavbu s obytnou funkciou. V strede n\u00e1dvoria urobili font\u00e1nu. M\u00fary hradu nadstavali renesan\u010dnou \u0161t\u00edtkovou atikou, na ktorej bolo sgrafito.<\/p>\n
Roku 1657 talianski umelci vyzdobili interi\u00e9ry \u0161tukovou dekor\u00e1ciou, ktor\u00e1 mala u\u017e ranobarokov\u00fd charakter. Pri mestsk\u00fdch hradb\u00e1ch v\u00fdchodne od hradu postavili prepychov\u00e9 koniarne zdoben\u00e9 \u0161tukami a zrkadlami. Boli v nich mramorov\u00e9 \u017e\u013eaby. \u00dapravy hradu zav\u0155\u0161ili roku 1658 vybudovan\u00edm ranobarokovej z\u00e1mockej kaplnky v polygon\u00e1lnej ba\u0161te, ku ktorej pripojili niektor\u00e9 miestnosti severn\u00e9ho kr\u00eddla hradu. T\u00fdm sa v podstate ukon\u010dil jeho stavebn\u00fd v\u00fdvoj.<\/p>\n
Po potla\u010den\u00ed povstania, ktor\u00e9 viedol Imrich Th\u00f6k\u00f6ly proti panovn\u00edkovi Leopoldovi I. roku 1702 z\u00edskalo hrad do vlastn\u00edctva mesto Ke\u017emarok. Vyu\u017e\u00edvali ho na r\u00f4zne hospod\u00e1rske \u00fa\u010dely a postupne upadal. Okolo roku 1860 mesto dalo zb\u00fara\u0165 \u010das\u0165 hradieb na z\u00e1padnej strane hradu a postavi\u0165 na ich mieste vojensk\u00fa kas\u00e1re\u0148.<\/p>\n
Koniare\u0148 upravili na mestsk\u00fa nemocnicu. Niektor\u00e9 \u010dasti hradu okolo r. 1890 sl\u00fa\u017eili ako textiln\u00e1 manufakt\u00fara na v\u00fdrobu umel\u00fdch v\u00fd\u0161iviek. Po \u010fal\u0161om po\u017eiari r. 1901, ktor\u00fd zni\u010dil hradn\u00e9 strechy, prevzal starostlivos\u0165 o opravu hradu uhorsk\u00fd pamiatkov\u00fd \u00farad. Pod\u013ea vtedaj\u0161\u00edch n\u00e1zorov pamiatkarsk\u00fdch pracovn\u00edkov ho v\u0161ak obnovili tak, \u017ee dostal v podstate neprimeran\u00fa romantick\u00fa podobu.<\/p>\n
Roku 1931 zriadili vo ve\u017ei Mestsk\u00e9 m\u00fazeum. Za druhej svetovej vojny s\u00eddlilo na hrade gestapo, ktor\u00e9 tu popravilo viacer\u00fdch partiz\u00e1nov, o \u010dom sved\u010d\u00ed pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea na hradnom n\u00e1dvor\u00ed.<\/p>\n
Postupn\u00e1 rekon\u0161trukcia hradu sa za\u010dala pribli\u017ene r. 1960. Jej s\u00fa\u010das\u0165ou boli archeologick\u00e9 a architektonick\u00e9 v\u00fdskumy. P\u00f4dorys hradu, ovplyvnen\u00fd star\u0161\u00edmi etapami v\u00fdvoja, je nepravideln\u00fd. Mal p\u00f4vodne dvojit\u00e9 hradby s vodnou priekopou. Dodnes sa zachovalo vn\u00fatorn\u00e9 opevnenie so syst\u00e9mom b\u00e1\u0161t a so vstupnou ve\u017eou, severn\u00e9 kr\u00eddlo a z\u00e1padn\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 kr\u00eddlo, ktor\u00e9 malo pravdepodobne hospod\u00e1rsky charakter.<\/p>\n
Hrad je pr\u00edstupn\u00fd cez vstupn\u00fa \u0161tvorbok\u00fa ve\u017eu, v ktorej bol kedysi padac\u00ed most. Je trojpodla\u017en\u00e1, vstupn\u00e1 br\u00e1na je kamenn\u00e1, polkruhov\u00e1, vsaden\u00e1 do \u0161tvorcov\u00e9ho kamenn\u00e9ho r\u00e1mu s otvormi na zdv\u00edhanie padacieho mosta. V podbr\u00e1ni je valen\u00e1 klenba. Na jej z\u00e1padnej strane je prerazen\u00fd takmer polkruhov\u00fd otvor s kamenn\u00fdm port\u00e1lom, ktor\u00fd p\u00f4vodne spr\u00edstup\u0148oval priestor medzi hradn\u00fdmi m\u00farmi. S\u00fa\u010das\u0165ou ve\u017ee je pr\u00edstavba kruhov\u00e9ho schodiska na dvorovej strane. Na poschod\u00ed sa zachovali dva gotick\u00e9 lomen\u00e9 port\u00e1ly. Cez port\u00e1l na druhom poschod\u00ed je pr\u00edstup na ochodzu hradbov\u00e9ho m\u00faru. Na vonkaj\u0161ej \u010delnej stene ve\u017ee je reli\u00e9fna tabu\u013ea s erbom Thurzovcov a Th\u00f6k\u00f6lyovcov s n\u00e1pisom: Turis fortissima, nomen Domini Stephanus Teokely de K\u00e9smark. Anno salutis 1628. Hanc renovari curavit ( Najsilnej\u0161ia ve\u017ea, ktor\u00fa dal p\u00e1n \u0160tefan Th\u00f6k\u00f6ly obnovi\u0165 roku spasenia 1628 ).<\/p>\n
Na prvom poschod\u00ed tesne nad n\u00e1pisovou tabu\u013eou odkryli pri v\u00fdskume r. 1971 p\u00f4vodn\u00fd oblok, pozost\u00e1vaj\u00faci z gotick\u00fdch architektonick\u00fdch \u010dl\u00e1nkov, so strednou prev\u00fd\u0161enou \u010das\u0165ou. Ostenia maj\u00fa zo\u0161ikmen\u00e9 n\u00e1ro\u017en\u00e9 hrany. Tak\u00fd ist\u00fd oblok odkryli aj pri poslednej oprave na ju\u017enej strane ke\u017emarskej radnice. Na druhom poschod\u00ed z\u00e1padnej fas\u00e1dy vstupnej ve\u017ee je arkier, spo\u010d\u00edvaj\u00faci na troch konzol\u00e1ch. Ve\u017eu ukon\u010duje nadstavba v romantickom slohu, spo\u010d\u00edvaj\u00faca takisto na konzol\u00e1ch, so syst\u00e9mom dekora\u010dn\u00fdch strie\u013en\u00ed. Ihlancov\u00e1 strecha je pokryt\u00e1 \u0161kridlicou.<\/p>\n
Pal\u00e1c, pristavan\u00fd k severn\u00e9mu m\u00faru, m\u00e1 obd\u013a\u017enikov\u00fd p\u00f4dorys, je poschodov\u00fd a v z\u00e1padnom smere ukon\u010den\u00fd kaplnkou. T\u00e1to p\u00f4vodne obytn\u00e1 budova bola v strede pozornosti pri ka\u017edej z nasleduj\u00facich opravn\u00fdch pr\u00e1c, preto aj jej charakter napriek poslednej oprave nie je jednotn\u00fd. Jedna \u010das\u0165 prie\u010delia sa po oprave maxim\u00e1lne pribl\u00ed\u017eila k p\u00f4vodn\u00e9mu neskorogotick\u00e9mu charakteru, druh\u00e1 smerom na v\u00fdchod je jednoduch\u0161ia. Na poschod\u00ed rekon\u0161truovali neskorogotick\u00e9 okn\u00e1 s profilovan\u00fdm osten\u00edm a so stredn\u00fdm pr\u00fatom na pr\u00edzem\u00ed obnovili port\u00e1l \u0161tylizovan\u00e9ho sedlov\u00e9ho tvaru s bohat\u00fdm pret\u00ednan\u00edm v supraporte. Interi\u00e9r prisp\u00f4sobili po\u017eiadavk\u00e1m modernej in\u0161tal\u00e1cie. V b\u00fdvalej rytierskej sieni sa zachovali zvy\u0161ky materialistick\u00fdch n\u00e1stenn\u00fdch malieb s rastlinn\u00fdmi a architektonick\u00fdmi mot\u00edvmi.<\/p>\n
P\u00f4vodne neskorogotick\u00fa polygon\u00e1lnu ba\u0161tu na severnej strane opevnenia upravili spolu s nieko\u013ek\u00fdmi miestnos\u0165ami pri\u013eahl\u00e9ho pal\u00e1ca na z\u00e1mock\u00fa kaplnku. Sv\u00e4ty\u0148u tvor\u00ed polygon\u00e1lny z\u00e1ver ba\u0161ty a \u010dlenia ju rovnako ako pri\u013eahl\u00fa pozd\u013a\u017enu lo\u010f bo\u010dn\u00e9 pilastre. Maj\u00fa mohutn\u00e9 hlavice rie\u0161en\u00e9 ako \u00faseky tr\u00e1movia. Na bohatej lunetovej klenbe z r. 1628 je \u0161tukov\u00e1 ornamentika s rastlinn\u00fdmi a figur\u00e1lnymi mot\u00edvmi. V lunet\u00e1ch i na klenbe s\u00fa or\u00e1movan\u00e9 n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby, ktor\u00e9 v\u0161ak tvoria len doplnok mimoriadne kr\u00e1snej a vz\u00e1cnej \u0161tukovej ornamentiky, ktor\u00e1 je dielom talianskych \u0161tukat\u00e9rov. Ma\u013eby \u010derpaj\u00fa n\u00e1mety zo Star\u00e9ho i Nov\u00e9ho z\u00e1kona, ako Obr\u00e1tenie sv. Pavla, Kla\u0148ania sa Troch kr\u00e1\u013eov, Stretnutia Krista s anjelom a podobne.<\/p>\n
Exteri\u00e9r zd\u00f4raz\u0148uje prelamovan\u00fd vol\u00fatov\u00fd \u0161t\u00edt a mal\u00e1 ve\u017ei\u010dka. Prie\u010delie, na ktorom sa na pr\u00edzem\u00ed na\u0161iel gotick\u00fd port\u00e1l a poschod\u00ed gotick\u00fd oblok, dokumentuje jednotnos\u0165 oboch dnes samostatn\u00fdch stavieb tvoriacich neskorogotick\u00fd pal\u00e1c. Vstupn\u00fd port\u00e1l m\u00e1 po stran\u00e1ch st\u013apy, na ktor\u00fdch spo\u010d\u00edva segmentov\u00fd neukon\u010den\u00fd \u0161t\u00edt. V \u0161t\u00edte je erb Th\u00f6k\u00f6lyovcov a nad port\u00e1lom kartu\u0161a s n\u00e1pisom a s letopo\u010dtom 1658. Port\u00e1l uzatv\u00e1raj\u00fa kovov\u00e9 dvere, v hornej \u010dasti zo s\u00favekou kovovou mre\u017eou. Nad port\u00e1lom je ve\u013ek\u00fd pozd\u013a\u017eny oblok s polkruhov\u00fdm ukon\u010den\u00edm. S tak\u00fdmito oblokmi sa stret\u00e1vame aj v z\u00e1vere kaplnky. V jej interi\u00e9ry na \u010delnej stene je manieristick\u00fd olt\u00e1r so st\u013apovou architekt\u00farou, s r\u00edmsami a s nadstavcami a s bohatou plastickou i rezb\u00e1rskou v\u00fdpl\u0148ou. V strede olt\u00e1ra je obraz Ukri\u017eovania, po sten\u00e1ch plastiky sv\u00e4tcov, Imricha, Vojtecha, \u0160tefana a Ladislava. V bohato odstup\u0148ovanom nadstavci je \u010fal\u0161\u00ed obraz Zm\u0155tvychvstania, po stran\u00e1ch postavy sv\u00e4tcov, sv\u00e4t\u00edc a adoruj\u00facich anjelov.<\/p>\n
Kazate\u013enica zhotoven\u00e1 z\u00e1rove\u0148 s kostolom je takisto manieristick\u00e1. Na polygon\u00e1lnom parapete, delenom st\u013apmi ovinut\u00fdmi vini\u010dovou ornamentikou, s\u00fa plastiky \u0161tyroch evanjelistov a socha Krista. Na polygon\u00e1lnom baldach\u00fdne s u\u0161nicovou ornamentikou je barokov\u00e1 so\u0161ka Vzkriesen\u00e9ho Krista.<\/p>\n
Renesan\u010dn\u00e9 jednosedadlov\u00e9 stallum z r. 1544 je dielom bratov Kri\u0161tofa a J\u00e1na Langovcov. Uzavret\u00e9 je zo v\u0161etk\u00fdch \u0161tyroch str\u00e1n a vyplnen\u00e9 bohatou intarziou v podobe geometrick\u00fdch ornamentov i poh\u013eadov do interi\u00e9rov.<\/p>\n
Interi\u00e9r dopl\u0148uje n\u00e1hrobok M\u00e1rie Th\u00f6k\u00f6lyovej, rod. Gyulaffyovej z 1. pol. 17. storo\u010dia. Renesan\u010dn\u00e9 v\u00fdchodn\u00e9 kr\u00eddlo hradu zb\u00farali v 18. Storo\u010d\u00ed. Jeho z\u00e1klady s dispoz\u00edciou odkryli pri poslednom archeologickom v\u00fdskume. Bola to jednotraktov\u00e1 budova, ktor\u00fa osvet\u013eovali ve\u013ek\u00e9, segmentovo ukon\u010den\u00e9 obloky prerazen\u00e9 vo v\u00fdchodnom hradnom m\u00fare. Ich otvory so zvy\u0161kami renesan\u010dn\u00fdch malieb sa uplatnili pri obnove objektu. Obvodov\u00fd hradbov\u00fd m\u00far m\u00e1 v hornej \u010dasti rekon\u0161truovan\u00fa kryt\u00fa ochodzu.<\/p>\n
V neskorogotickom z\u00e1padnom kr\u00eddle sa zachoval p\u00f4vodn\u00fd suter\u00e9n, dnes adaptovan\u00fd pre potreby vin\u00e1rne. M\u00e1 renesan\u010dn\u00e9 klenby. Jednotliv\u00e9 priestory v suter\u00e9ne s\u00fa posp\u00e1jan\u00e9 neskorogotick\u00fdmi kamenn\u00fdmi port\u00e1lmi. Nadzemn\u00e9 \u010dasti budovy postavili z kamenn\u00e9ho materi\u00e1lu b\u00fdval\u00e9ho kostola sv. Al\u017ebety s mnoh\u00fdmi sekund\u00e1rne pou\u017eit\u00fdmi, opracovan\u00fdmi kame\u0148mi.<\/p>\n
S\u00fa\u010das\u0165ou hradu s\u00fa tri kruhov\u00e9 ba\u0161ty a hranolov\u00e1 pr\u00edstavba na ju\u017enej strane. Ba\u0161ty s\u00fa upravovan\u00e9 a spojen\u00e9 s are\u00e1lom hradu. K b\u00fdval\u00e9mu mestsk\u00e9mu opevneniu, ktor\u00e9 sa prip\u00e1ja k hradu na v\u00fdchodnej strane, pristavali koniarne. Pri v\u00fdskume exteri\u00e9ru sa zistilo, \u017ee na poschod\u00ed boli pozd\u013a\u017ene obloky lemovan\u00e9 sgrafitov\u00fdmi p\u00e1smi s nazna\u010den\u00edm renesan\u010dn\u00fdch r\u00edms.<\/p>\n<\/div>\n