Star\u00fd kl\u00e1\u0161tor minoritov v Levo\u010di (Kl\u00e1\u0161torsk\u00e1 38) je jednou z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch a najstar\u0161\u00edch stavieb mesta a z\u00e1rove\u0148 jednou z najzachovalej\u0161\u00edch gotick\u00fdch monastick\u00fdch stavieb na Slovensku v\u00f4bec. P\u00f4vodne patril men\u0161\u00edm bratom sv. Franti\u0161ka konventu\u00e1lom (Ordo Fratrum Minorum Conventualium \u2013 OFM Conv.) \u2013 na Slovensku zn\u00e1mym pod n\u00e1zvom \u201eminoriti”, teda miernej\u0161ej vetve franti\u0161k\u00e1nskej rehole. T\u00e1to vetva mala v Uhorsku osobitn\u00fa Provinciu Panny M\u00e1rie, zriaden\u00fa u\u017e roku 1239. Kedy presne minoriti pri\u0161li do Levo\u010de nie je zn\u00e1me. Najstar\u0161ia zachovan\u00e1 nepriama p\u00edsomn\u00e1 zmienka o pr\u00edtomnosti tejto rehole na Spi\u0161i poch\u00e1dza z roku 1272. Po\u010diatky kl\u00e1\u0161tora sa iste sp\u00e1jaj\u00fa s obdob\u00edm razantn\u00e9ho rozvoja mesta Levo\u010da, ktor\u00fd kladieme do druhej polovice 13. storo\u010dia. Pre franti\u0161k\u00e1nsku spiritualitu bolo toti\u017e u\u017e od \u010dias zakladate\u013ea sv. Franti\u0161ka z Assisi charakteristick\u00e9, \u017ee sa bratia venovali najbiednej\u0161\u00edm \u2013 a to predov\u0161etk\u00fdm v mest\u00e1ch \u2013 teda mestskej chudobe. Tejto z\u00e1kladnej danosti n\u00e1sledne prisp\u00f4sobovali a svoje s\u00eddla, kl\u00e1\u0161tory. Zakladali ich z\u00e1sadne v rozvinut\u00fdch mest\u00e1ch, do ktor\u00fdch sa s\u00fastre\u010fovalo aj obyvate\u013estvo chudobn\u00fdch vrstiev, a to priamo medzi mestskou chudobou, v okrajov\u00fdch oblastiach, pri hradb\u00e1ch. Takto treba vn\u00edma\u0165 aj stredovek\u00fd kl\u00e1\u0161tor v Levo\u010di a jeho polohu pri z\u00e1padn\u00fdch hradb\u00e1ch star\u00e9ho mesta. Najnov\u0161ie archeologick\u00e9 v\u00fdskumy kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho ambitu v Levo\u010di potvrdzuj\u00fa, \u017ee jeho z\u00e1padn\u00e1 \u010das\u0165 bola zrejme napojen\u00e1 priamo na najstar\u0161ie mestsk\u00e9 opevnenie.<\/p>\r\n
Levo\u010da u\u017e v roku 1249 iste existuje a dokonca nie je oby\u010dajnou dedinou. Onedlho sa st\u00e1va s\u00eddlom Provincie spi\u0161sk\u00fdch Sasov a v kolekt\u00edvnom privil\u00e9giu kr\u00e1\u013ea \u0160tefana V. z roku 1271 sa ofici\u00e1lne naz\u00fdva mestom (civitas). Tak\u00fato perspekt\u00edvne sa rozv\u00edjaj\u00facu aglomer\u00e1ciu nemohli \u010dlenovia mendikantskej rehole franti\u0161k\u00e1nov ob\u00eds\u0165. Pri\u0165ahoval ich mestotvorn\u00fd proces, s\u00fastredenie mestskej chudoby i v tom \u010dase u\u017e rozvinut\u00e1 a funguj\u00faca mestsk\u00e1 samospr\u00e1va. Iste sa v \u0148om usadili u\u017e nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed po jeho vzniku, len \u010do to umo\u017enilo ust\u00e1lenie urbanizmu tvoriaceho sa centra mesta a stabiliz\u00e1cia jeho hospod\u00e1rskych pomerov. Stalo sa tak pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho najnesk\u00f4r v \u0161es\u0165desiatych rokoch 13. storo\u010dia.<\/p>\r\n
V akej podobe kl\u00e1\u0161tor minoritov v Levo\u010di jestvoval vo svojich po\u010diatkoch nie je zn\u00e1me. Na mieste dne\u0161n\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora sa d\u00e1 predpoklada\u0165 nejak\u00e1 star\u0161ia \u2013 iste men\u0161ia \u2013 budova kl\u00e1\u0161tora \u2013 dormit\u00f3rium (sp\u00e1l\u0148a) s refekt\u00e1rom (jed\u00e1le\u0148) a s men\u0161ou murovanou sakr\u00e1lnou stavbou, ktorej jadro dnes tvor\u00ed kapituln\u00fa sie\u0148. Kl\u00e1\u0161tor bol prestavan\u00fd a zv\u00e4\u010d\u0161en\u00fd za\u010diatkom 14. storo\u010dia, o \u010dom nasved\u010duje nepriama zmienka v tzv. L\u00e1nyiho kronike. Autor v nej vysvet\u013euje, \u017ee kl\u00e1\u0161tor minoritov dal v roku 1308 \u201evybudova\u0165 a zv\u00e4\u010d\u0161i\u0165 ist\u00fd Ladislav Dank ku cti sv. Ladislava.” Tento Dank, ako meno nespr\u00e1vne \u010d\u00edtal L\u00e1nyi, bol zainteresovan\u00fd do pr\u00edpadu vra\u017edy Fridricha, syna Arnolda zo Spi\u0161sk\u00e9ho Hrhova, ktor\u00e9ho zabil Koko\u0161 z rodu p\u00e1nov z Ve\u013ekej Lomnice (rod Berzeviczy). Za pok\u00e1nie mal Koko\u0161 pod\u013ea rozhodnutia arbitr\u00e1\u017eneho s\u00fadu z roku 1307 postavi\u0165 \u0161es\u0165 kl\u00e1\u0161torov. Na jeho pok\u00e1n\u00ed sa mal podie\u013ea\u0165 aj ist\u00fd Herman Lank, ktor\u00e9ho meno sa v L\u00e1nyiho kronike nespr\u00e1vne uv\u00e1dza ako Dank.<\/p>\r\n
V polovici 14. storo\u010dia sa za\u010dala v\u00fdstavba kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho Kostola sv. Ladislava, ktor\u00fd dodnes vn\u00edmame ako signifikantn\u00fa stavbu z\u00e1padnej \u010dasti mesta. V\u00fdstavba kl\u00e1\u0161tora pokra\u010dovala ambitom \u2013 kr\u00ed\u017eovou chodbou. Severne od najstar\u0161ieho kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho kostola bol tie\u017e postaven\u00fd nov\u00fd refekt\u00e1r (dne\u0161n\u00e1 recepcia). Pod\u013ea najnov\u0161\u00edch archeologick\u00fdch v\u00fdskumov mal dreven\u00fa dl\u00e1\u017eku. Nov\u00e9 dormit\u00f3rium bolo zrejme umiestnen\u00e9 na poschod\u00ed nad refekt\u00e1rom. Usudzujeme tak na z\u00e1klade kompar\u00e1ci\u00ed s in\u00fdmi kl\u00e1\u0161tormi. Stavba v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto objektov trvala nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed a mohla by\u0165 ukon\u010den\u00e1 okolo roku 1380. \u010eal\u0161ie v\u00fdrazn\u00e9 zmeny pri\u0161li po dostavbe t\u00fdchto nov\u00fdch \u010dast\u00ed kl\u00e1\u0161tora. Star\u0161ie dormit\u00f3rium, teda p\u00f4vodn\u00e1 proviz\u00f3rna kl\u00e1\u0161torn\u00e1 budova, bolo upraven\u00e9 na s\u00fa\u010dasn\u00fa sakristiu kostola. Dilata\u010dn\u00fd priestor medzi kostolom a t\u00fdmto dormit\u00f3riom bol zamurovan\u00fd a vzniklo tu schodisko, ktor\u00e9 dodnes vedie jednak do podkrovia chr\u00e1mu, jednak na poschodie kl\u00e1\u0161tora. Zmeny sa do\u010dkal aj najstar\u0161\u00ed kl\u00e1\u0161torn\u00fd sakr\u00e1lny objekt. Z\u00e1padn\u00fa \u010das\u0165 jeho lode pohltil nov\u00fd ambit, v\u00fdchodn\u00e1 \u010das\u0165 bola prebudovan\u00e1 na kapituln\u00fa sie\u0148. Presbyt\u00e9rium tohto kostola bolo prestavan\u00e9 a vyu\u017eilo sa na v\u00fdstavbu kaplnky, ktor\u00e1 nadv\u00e4zovala na kapituln\u00fa sie\u0148 smerom na v\u00fdchod, mimo s\u00fa\u010dasn\u00e9ho p\u00f4dorysu kapitulnej siene.\u00a0<\/p>\r\n
V neskor\u0161\u00edch dejin\u00e1ch bol kl\u00e1\u0161tor viackr\u00e1t opravovan\u00fd v s\u00favislosti s pr\u00edrodn\u00fdmi pohromami, ako bol napr. po\u017eiar v roku 1485. Prestavby a opravy sa kl\u00e1\u0161tor do\u010dkal e\u0161te pred rokom 1522. N\u00e1sledne v roku 1544 minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto. Kl\u00e1\u0161tor i kostol za\u010dala pou\u017e\u00edva\u0165 miestna protestantsk\u00e1, nesk\u00f4r evanjelick\u00e1 komunita. To sa zmenilo v roku 1691, kedy kl\u00e1\u0161torn\u00fa budovu dostali jezuiti. T\u00ed tu vybudovali zn\u00e1me gymn\u00e1zium i \u0161\u013eachtick\u00fd konvikt. Po ich z\u00e1niku v roku 1773 kl\u00e1\u0161tor prepadol do majetku kr\u00e1\u013eovstva a na\u010falej sl\u00fa\u017eil pre potreby gymn\u00e1zia, a to a\u017e do roku 1913. Vtedy bol severne v nadv\u00e4znosti na kl\u00e1\u0161torn\u00e9 budovy postaven\u00fd komplex tzv. \u0161t\u00e1tneho gymn\u00e1zia. Obdobie rokov 1913 \u2013 1935 prinieslo kl\u00e1\u0161toru viacer\u00e9 ne\u0161\u0165astn\u00e9 pokusy od adapt\u00e1cie na bytov\u00e9 jednotky n\u00edzkeho \u0161tandardu a\u017e po snahu o zriadenie m\u00fazea. V roku 1935 kl\u00e1\u0161tor od \u0161t\u00e1tu odk\u00fapilo Spi\u0161sk\u00e9 biskupstvo a zriadilo tu tzv. mal\u00fd semin\u00e1r \u2013 in\u0161tit\u00faciu na \u00farovni strednej \u0161koly, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017eila na v\u00fdchovu adeptov na \u0161t\u00fadium v riadnom k\u0148azskom semin\u00e1ri. Po zru\u0161en\u00ed mal\u00e9ho semin\u00e1ra v d\u00f4sledku totalitn\u00e9ho re\u017eimu v roku 1949 bol kl\u00e1\u0161tor po\u0161t\u00e1tnen\u00fd. N\u00e1sledne tu boli zriaden\u00e9 ubytovacie kapacity pre intern\u00e1t Strednej pedagogickej \u0161koly v Levo\u010di. Po roku 1989 a po re\u0161tit\u00facii budov sp\u00e4\u0165 do r\u00fak Spi\u0161sk\u00e9ho biskupstva tu bolo umiestnen\u00e9 Gymn\u00e1zium sv. Franti\u0161ka Assisk\u00e9ho a nesk\u00f4r na ist\u00e9 obdobie deta\u0161ovan\u00e9 pracovisko Pedagogickej fakulty Katol\u00edckej univerzity.<\/p>\r\n","protected":false},"featured_media":4008,"template":"","navstevnik":[154,156,158,160],"zaujmy":[107,115,117,119,125,121,123,127,135,129],"lokalita":[97],"class_list":["post-5840","miesto","type-miesto","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","navstevnik-farnost-pl","navstevnik-priatelia-pl","navstevnik-rodina-pl","navstevnik-single-pl","zaujmy-galerie-pl","zaujmy-kaplnky-pl","zaujmy-katolicka-cirkev-pl","zaujmy-kostoly-pl","zaujmy-modlitebne-pl","zaujmy-laska-pl","zaujmy-modlitby-pl","zaujmy-muzea-pl","zaujmy-put-pl","zaujmy-pamiatky-pl","lokalita-levoca-pl"],"acf":[],"yoast_head":"\n