Radnica, Prešov

Radnica stredovekého Prešova stála na inom mieste. Bola postavená južne od farského kostola, niekde na mieste dnešného parku s pomníkom Červenej armády ako samostatne stojaca dvojpodlažná kamenná budova. V priebehu 17. storočia ju richtár a mestská rada z neznámych dôvodov, asi pre poškodenie počas požiarov, opustili a presťahovali sa do objektu, ktorý slúži ako radnica aj v súčasnosti.

Presná podoba tejto radnice nie je známa, zachoval sa z nej iba kamenný mestský erb z prvej polovice 16. storočia, sekundárne umiestnený v portáli neskoršej radnice. Nová budova radnice bola v stredoveku honosným meštianskym domom. Začiatkom 16. storočia ju pod vedením kamenárskeho majstra Jána Brengyszeyna prebudovali na mestskú vináreň a takto slúžila skoro dve storočia. Z gotiky sa zachovalo iba niekoľko architektonických fragmentov v interiéroch, portál a neskorogotické ostenie na prízemí. V druhej polovici 16. storočia bola vináreň rozšírená o prístavbu nad uličným priechodom a renesančne upravená Interiér zaklenuli renesančnými klenbami a stavbu ukončili štítkovou atikou. 

Po neskorších prestavbách sa z renesančnej podoby zachovali klenby a niekoľko renesančných ostení. Dôkladná prestavba sa odohrala po požiari v roku 1768. Ukončená bola v roku 1788. Objekt dostal neskorobarokovú podobu s charakteristickým priečelím s vysokými oknami a balkónom. Posledná prestavba prebehla po veľkom požiari v roku 1887. Vtedy nadstavali druhé poschodie a v novobarokovom slohu upravili strechu budovy.  Do novších slovenských dejín sa objekt zapísal v roku 1919.

Po obsadení mesta a veľkej časti východného Slovenska maďarskou Červenou armádou bola 16. júna 1919 z balkóna budovy vyhlásená Slovenská republika rád. Od roku 1945 tu sídlil mestský národný výbor a po roku 1990 mestský úrad. Súčasťou radnice je mohutná stavba, priliehajúca k nej z Jarkovej ulice, nazývaná Caraffova väznica.