Kostol Ducha Svätého – Nový kostol a kláštor minoritov pri Košickej bráne, Levoča

Minoriti boli v stredovekej Levoči etablovanou reholou s cenným stavebným podujatím. Svoje pôsobenie tu ukončili v dobe reformácie, teda okolo roku 1545. Protireformačným krokom bolo odovzdanie ich starého kláštora jezuitom v roku 1671. Preto, keď sa v roku 1679 vrátili do mesta, dostali schátrané objekty špitála so starým kostolíkom Ducha svätého pri Košickej bráne. 

Zničil ho požiar v roku 1747 a v nasledujúcich rokoch si tu dali postaviť veľký kláštor s kostolom, ktorému zachovali toto zasvätenie. Neznámy, ale profesionálny architekt navrhol sakrálny priestor s typickými prístennými piliermi, ktoré nesú pásy s pruskými klenbami. Hlavice pilierov i víťazného oblúku nesú každá mohutný úsek rímsy a výrazne tak členia priestor. Zjednocujúci efekt má pokrytie klenieb rokokovými iluzívnymi maľbami vo veľkom rozsahu a dekoratívnosti. Sú na nich výjavy Zoslania Ducha svätého a zo života rehoľných svätcov. Sú dielom známeho predstaviteľa „východoslovenského rokoka“ – Andreja Ignáca Kajetána Trtinu pred rokom 1765. V tomto jeho najväčšom diele sa prejavuje jeho rutina v zobrazovaní figurálnych scén a záľuba v maximálne profesionálnom používaní rokokovej ornamentiky a iluzívnej dekorácii architektúry.

Hlavný oltár tvorí monumentálna stĺpová architektúra s plastikami svätcov z roku 1753, dotvorená v roku 1811 obrazom levočského maliara Jozefa Czauczika. Bočné oltáre sa považujú za diela levočskej rezbárskej dielne, sochára Dionýza Raismayra, s obrazmi od maliarov Jána Reicha a Jozefa Lercha. Pokladom kostola sú barokové lavice, ktorých čelá pokrývajú rezbársky kvalitné reliéfy.

Organ postavený v rokoch 1767-1769 je cenným historickým nástrojom vytvoreným popredným slovenským organárom, Michalom Podkonickým z Banskej Bystrice.