Bosákov Dom, Prešov

Na mieste najväčšej prešovskej cestnej križovatky, kde sa stretáva Hlavná ulica s Levočskou, je secesná budova, ktorá má zo strany Levočskej ulice na priečelí názov „Bosákov dom“.  Dom postavil v rokoch 1923 – 1924 staviteľ Ing. Viliam Glacz. Postaviť ho dal slovenský rodák Michal Bosák.

Pamiatka na úspešného krajana

Jeho podpis je na desaťdolárovej bankovke USA zo série rokov 1902 – 1929. Dom bol postavený účelovo pre potreby finančného ústavu. Každého návštevníka Prešova upútajú jeho dve nárožné kryté kopuly. Znázorňujú akoby nebeskú klenbu či vesmír. Sú podopreté štyrmi piliermi, ktoré symbolizujú číslo štyri – harmóniu.  Na rohu Hlavnej a Levočskej ulice pri vstupe do budovy sú na každom z pilierov sochy žien a pod nimi je nápis. Okolo sôch sú situované ďalšie atribúty. Na prvom z pilierov je nápis „Láska a pokoj“, okolo postavy ženy sú dve holubice a žena si pravou rukou pridržiava na prsiach kríž. Na druhom z pilierov je nápis „Hojnosť“ a z doplňujúcich atribútov po obidvoch stranách sochy sú strapce hrozna. Žena v obidvoch rukách drží plnú čašu dobrôt. Na treťom pilieri pod postavou ženy je nápis „Sporivosť“, po jej ľavej strane je včelí úľ a v pravej ruke drží kladivo. Na poslednom – štvrtom pilieri je nápis „Veda“. Žena v pravej ruke drží knihu a pri nohách je glóbus. Po jej pravej strane je vyobrazená sova. Znázorňujú 4 ročné obdobia.  Pod druhou kopulou sú taktiež štyri piliere so sochami žien. Na prvom je nápis „Jar“, pod sochou ženy na druhom pilieri je nápis „Leto“ a v pozadí slnko, voda, plachetnica a ryby. Na treťom podstavci je nápis „Jeseň“ a pri soche je nádoba na naberanie vína, miska s ovocím a hroznom, v pozadí zobrazená jeseň. Na poslednom pilieri je nápis „Zima“. Žena je v teplom odeve, ktorý si pridržiava rukou, v pozadí sú zasnežené hory, sneh, ľadové cencúle a sánkujúci sa ľudia.  Vo voľnom priestranstve priečelia medzi kopulami sú tri ďalšie reliéfy. Na jednom je more a loď, na druhom železničná trať s lokomotívou a na treťom letisko s lietadlom. Znázorňujú pokrok v technickom rozvoji.

V dome bolo najprv sídlo banky až do roku 1929, keď splynula so Slovenskou všeobecnou a úverovou bankou. Potom dlhé roky v nej sídlili Východoslovenské energetické závody. V r. 1991 odkúpila dom Investičná a rozvojová banka, a. s. Úpravu budovy zabezpečoval architekt Glacz. Neskoršie prešla do vlastníctva OTP banky, a. s. a zrekonštruovali ju architekti – P. Bicák, V. Kačala, M. Oravec a M. Rešovský.

„Európa Nostra“

V roku 1963 bola založená európska mimovládna organizácia „Európa Nostra“ so sídlom v Haagu, ktorej úlohou je iniciovať obnovu historických budov, parkov a území pre ich zachovanie pre budúce generácie. Zastrešuje až 250 členských neziskových inštitúcií, ktoré nebudujú a ani neopravujú, iba nabádajú k obnove. Spolupracuje s rôznymi inštitúciami v jednotlivých krajinách, s Radou Európy, Európskou komisiou, Unescom a i. zložkami. Od roku 1978 každoročne udeľuje okolo 30 cien „Európa Nostra“ za najlepšie obnovené pamiatky. Neposkytuje žiadne finančné prostriedky. Od roku 2000 ocenenie poskytuje v spolupráci s Európskou komisiou. Takéto ocenenie v Prešove bolo udelené za obnovu budovy Divadla J. Záborského a v roku 2000 bolo priznané architektom za obnovu Bosákovej banky.

Podnikateľ a finančník

Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle, okres Svidník. Jeho otec Michal bol roľník a matka Anna, rod. Tokárska. Školu vychodil v Radome a po jej skončení spočiatku pracoval s rodičmi na hospodárstve. Vtedajšie ťažké hospodárske pomery ho donútili vysťahovať sa do USA, kde pracoval ako baník, neskoršie sa stal úradníkom a od roku 1892 reštauratérom a potom veľkoobchodníkom s vínom. Oženil sa v roku 1897 s Annou Hudákovou, s ktorou mali dve deti, Františka a Michala. Michal pôsobil vo finančníctve.  V roku 1897 založil v Olyphante súkromnú firmu First National Bank a agentúru lodnej spoločnosti, neskoršie aj súkromnú banku s cestovnou agentúrou. v roku 1912 vo Wilkes Barre štátnu banku so základným kapitálom stotisíc dolárov. V roku 1915 založil štátnu banku v Scrantone. Začiatkom 20. rokov uplynulého storočia sa stal členom správnej rady viacerých bánk, v roku 1920 založil Americko-slovenskú banku v Bratislave a v Prešove sa vytvorila filiálka. Od roku 1923 bol prezidentom tejto banky a jeho majetok v nej predstavoval 12 – 15 miliónov dolárov. V roku 1931 počas svetovej hospodárskej krízy skrachoval.

Michal Bosák sa zapájal aj do spoločensko-politického diania v USA. Podporoval mnohé slovenské investície a stal sa popredným činiteľom zahraničného odboja. Patril k signatárom amerického memoranda v roku 1914 – 1915, Pittsburskej dohody, k tvorcom agitačného fondu Slovenskej ligy v Amerike na podporu oslobodenia Slovenska a po roku 1918 sa stal veľkým autonomistom. Od roku 1920 vydával týždenník Slovenská obrana v Serantone. Tam aj 1. februára 1937 zomrel.

V súčasnosti tu sídli Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava.