Evanjelický chrám sv. Trojice a. v., Prešov
Jeho základný kameň bol položený 25. júla 1642 a o päť rokov neskôr bola stavba dokončená a 16. júna 1647 slávnostne posvätená.
Kostol prešiel počas svojej existencie veľmi pohnutými dejinami. Prešovskej evanjelickej cirkvi, pre ktorú bol kostol postavený, slúžil do r. 1670. Po potlačení Vešeléniho sprisahania a po obsadení Prešova habsburským vojskom generála Spankaua bol v r. 1671, tak ako aj ostatné kostoly, evanjelikom odňatý a pridelený v meste sa obnovujúcej katolíckej cirkvi. Do užívania ho dostali jezuiti.
V roku 1672, keď do mesta prišli kurucké vojská, sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roka bol opäť v rukách jezuitov. Jezuiti otvorili v blízkej budove bývalej Mestskej školy (dnes budova Knižnice P. O. Hviezdoslava) jezuitské gymnázium a usadili sa v budove Evanjelického kolégia, ktorá im tiež pripadla.
O desať rokov neskôr (1682) sa počas povstania Imricha Tököliho Chrám Sv. Trojice vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do r. 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi. Počas povstania Františka Rákociho II., keď bol Prešov obsadený jeho vojskom, bol kostol vrátený evanjelikom. V novembri 1710 však mesto, zdecimované strašnou morovou epidémiou, kapitulovalo pred silnejším habsburským vojskom a v nasledujúcom roku už kráľovná Eleonóra Magdaléna vydala nariadenie (25. 7. 1711), podľa ktorého mali prešovskí evanjelici Chrám Sv. Trojice opustiť a mali si postaviť nový kostol na západnom predmestí. Chrám potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v r. 1773. V r. 1773 museli odovzdať chrám i kolégium. Od Juraja Mačalu, superiora a prešovského kňaza, oba objekty 21. 6. 1773 prebrala trojčlenná komisia. Chrám však dlhší čas nebol adekvátne využívaný.
V r. 1784 sa stal chrám majetkom evanjelickej cirkvi, ktorá ho kúpila od magistrátu za 6 000 zlatých, a to spolu s budovou kolégia. Používať sa začal až od novembra 1784, keď bol definitívne odovzdaný evanjelikom. Využívali ho spoločne slovenský a nemecký (neskôr nemecko-maďarský) evanjelický zbor. Počas veľkého požiaru, ktorý zachvátil mesto 5. júla 1788, zhorela strecha i veža chrámu. Neskôr ich obnovili veriaci z vlastných prostriedkov. Od roku 1784 už kostol nepretržite slúži prešovským evanjelikom maďarskej, nemeckej i slovenskej národnosti a až do skončenia 2. svetovej vojny v ňom zneli tri bohoslužobné jazyky veriacich toho istého vierovyznania: nemecký, maďarský a slovenský.
Slávnostnými službami Božími sme chceli vzdať vďaku našim evanjelickým predkom a Pánu Bohu za to, že máme svoj chrám, a zároveň sme vyjadrili prosbu, aby náš kostol zostal aj v budúcnosti stánkom Božím s ľuďmi!
„Aké sú milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností! Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, … tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!“ (Ž 84)
