Hanigovský hrad (Nový hrad, lat. castrum Wywar) je hradná zrúcanina nad obcou Hanigovce, v regióne Horná Torysa, severovýchodne od Lipian, na úpätí Čergovského pohoria. Prístup na hrad je možný z obce Ľutina (žltá turistická značka), resp. obce Hanigovce (zelená turistická značka). Hradné bralo sa nachádza v nadmorskej výške 771 m n.m.
Doba vzniku hradu je datovaná už v 13. storočí, kde na mieste murovaného hradu stál drevený hrádok. Pôvodný hrad (postavený z dreva) dal vystavať šľachtic Mikčo (Mikche) na niekdajšom slovanskom hradisku pôvodného kráľovského majetku hradu Šariš.
1342 – žiadosť šľachtica o prestavbu hradu na kamenný, aby sa upevnilo pohraničné pásmo kráľovstva u Ľudovíta I. bola akceptovaná a hrad bol prestavaný.
1398 – po vymretí Mikčovej vetvy rodu prešiel hrad do držby Ladislava, syna Mikuláša zo šarišského Svätého Jura, následne po jeho smrti do rúk Prokopa Balického za 6000 zlatých florénov a v roku 1401 do rúk kráľa Žigmunda.
1404 – hrad dal kráľ Žigmund 12. 3. 1404 do zálohy Andrejovi, Jánovi a Ladislavovi, bratrancom spomínaného Prokopa za ďalších 6000 zlatých florénov.
1408 – hrad zámenou za hrad Sklabiňa získal Imrich z Perína (tajný kancelár kráľa Žigmunda).
1410 – majiteľom hradu sa stal Peter Perényi, ktorý ho dostal ako odmenu, pretože v bitke proti Turkom zachránil život kráľovi.
1448 – hrad pod vplyvom bratríkov, ktorí odtiaľ ohrozovali kráľovské mesto Bardejov.
1460 – vojská kráľa Mateja zaútočili na hrad a v nasledujúcom roku sa ho aj zmocnili.
1512 – bohatý magnát z Perína prepustil hrad šľachticom z Torysy.
1556 – obsadenie hradu vojskom Ferdinanda I. spolu so susedným hradom v Kamenici.
1557 – hrad vyhorel, ale noví majitelia, sedmohradskí šľachtici Martin a Gašpar Pečovskí, Hanigovský hrad už neobnovili, pretože si svoje sídlo postavili v Novej Vsi.
Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika, o rozmeroch približne 55 x 20 metrov. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie. Palác mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 14,7 x 6 metrov a bol dvojpodlažný. Opevnenie nádvoria bolo prispôsobené k prístupovej komunikácií, ktorá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5 metra širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou. V opevnení boli vytesané lôžka pre delá, hrad chránili aj strieľne od jeho prístupnejšej strany. Hradný komplex chránilo predbránie so vstupnou bránou. Na nádvorí boli hospodárske budovy a iné stavby, pravdepodobne drevené, pretože po požiari nezostali po nich žiadne stopy.
Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Interiér paláca je až po parapety prízemných okien zasypaný suťou. Opevnenie sa niekde zachovalo aj do výšky 2 až 3 metre a vidno aj lôžka pre delá. Hrad je v literatúre uvádzaný ako zaniknutý, no zachoval sa vo svojej stredovekej podobe. O ruinu sa stará Občianske združenie Novum castrum, ktoré od roku na hrade zrekonštruovalo bránu, zakonzervovalo obranný múr, časť paláca a mnoho iného.
