Kalwaria Pacławska

Kalwaria Pacławska (450 m n. m.) je menšou usadlosťou v juhovýchodnom Poľsku v blízkosti ukrajinskej hranice. Nachádza sa na vyvýšenom mieste v krásnej prírode, ktoré je ideálne na stretnutie Boha s človekom. Vďaka svojej jedinečnosti sa miestu hovorí aj „Jeruzalem Východu“ vzhľadom aj na prítomnosť zázračného obrazu – 75 –
Matky Božej.  Usadlosť sa rovnako zvykne nazývať aj „Jasna Góra Podkarpatska“. Každoročne tu putuje viac ako 60 000 pútnikov a prichádza vyše 600 organizovaných skupín.

Andrzej Maksymilian Fredro (1620–1679), kastelán Ľvova a vojvoda z Podolia, sa v roku 1665 ujal myšlienky postaviť kláštor a kalváriu v Kalwarii Pacławska. V prvom období realizácie tohto projektu, v rokoch 1665-1668, bol postavený drevený kostol a kláštor, do ktorého boli privedení františkáni. Umiestnenie kláštora v tejto oblasti súviselo s koncepciou vytvorenia série pevností na rieke Wiar, ktoré mali posilniť „Bránu Przemyśl“. Počas výstavby kláštora sa začalo s budovaním opevnenia okolo františkánskych budov. Kostol a kláštor obklopovala päťuholníková bastiónová pevnosť. Z vonkajšej strany boli vyznačené priekopy. Z vtáčej perspektívy vonkajšie línie kopírovali obraz hviezdy.

Založenie Kalvárie Aleksandrom Maksymilianom Fredrom malo tiež, a možno predovšetkým, náboženské pozadie, pretože jeho cieľom bolo popularizovať kult umučenia Krista. Preto je topografia Kalwarie Pacławskej veľmi podobná krajine Jeruzalema. Z východu sa tiahne pohorie Ubocz. Na severe sa nachádza pohorie Olivová hora a Kopystańka. Zo západu sú vyššie časti pohorí a na juhu sú viditeľné Karpaty. Kláštor Kalwaria v tomto masíve hôr je veľkolepou dominantou, pretože sa nachádza na vrchole hory s výškou 465 m nad morom. Dva veľké kopce pretína údolie, ktoré má predstavovať údolie Josaphat. Preteká v nej rieka Wiar, ktorá je znázornením biblickej rieky Cedron. Na povrchu týchto hôr, kde jeden má predstavovať Golgotu a druhý Olivovú horu, boli postavené kaplnky. Dĺžka krížovej cesty v Kalwarii je cca 1662 m.

Fredro odkázal dedinu Nowosiółki kláštoru, avšak bez riadneho zákonného splnomocnenia, čo znamenalo, že po jeho smrti sa panstvo vrátilo do majetku rodiny Fredro a kláštor sa niekoľko desiatok rokov potýkal s finančnými ťažkosťami.  Kláštor a kostol v Kalwarii Pacławskej prežili do našich čias aj vďaka druhému zakladateľovi Szczepanovi Józefovi Dwernickimu. Zastával mnoho čestných funkcií, napr.  bol armádnym dôstojníkom v Dźwinogrode, Żydaczówe, potom zastával úrad mestského pisára v Przemyśli, pričom bol zároveň poľovníkom v Przemyśli. Szczepan Józef Dwernicki, ktorý sa tam usadil pred rokom 1770, sa podieľal na výstavbe nového kostola a asi 20 kaplniek, pričom venoval nemalé finančné prostriedky. Dodnes je považovaný za najväčšieho donátora kláštora. V priebehu niekoľkých rokov (1770–1775) bol postavený nový murovaný kostol sv. Nájdenie svätého kríža. Práce súvisiace so stavbou chrámu, ktoré sa začali 3. júna 1770, osobne riadil Szczepan Józef Dwernicki.

Dwernicki je považovaný za druhého zakladateľa Kalwaria Pacławska pre jeho zásluhy pri výstavbe a rekonštrukcii komplexu Kalwaria. Pochovali ho v jeho pivnici[6]. Posvätil ho biskup Jakub Walerian Tumanowicz 29. septembra 1776[6]. Pri kostole bol vybudovaný aj kláštor, pôvodne jednoposchodová budova, rozšírená v rokoch 1843–1845 a začiatkom 20. storočia[6]. Kláštor a kostol postihli požiare v rokoch 1855, 1862 a 1956, po ktorých bola architektúra upravená. Väčšinu kaplniek rozšíril alebo postavil od základov páter Innocenty Nycz.  V polovici devätnásteho storočia bola Karolina Łodyńska majiteľkou tabuľového panstva Pacław z Kalwaria.  V roku 1900 bol na kopci pri Pacław postavený murovaný gréckokatolícky kostol, ktorý bol po vojne zničený. Okrem toho bola v roku 1932 postavená drevená gréckokatolícka kaplnka Najsvätejšieho srdca a v roku 1936 murovaná gréckokatolícka kaplnka.

Cennou architektonickou pamiatkou je objekt nachádzajúci sa mimo kláštorného opevnenia, ktorý bol ubytovacou základňou prichádzajúcich pútnikov. Dodnes zachované stavby pochádzajú prevažne z druhej polovice 19. storočia. Hodnota bývalého mesta Kalwaria Pacławska nespočíva len v prevažne zachovanej pôdorysnej štruktúre a drevených budovách, ale aj v kontexte okolia – krajinného, ​​architektonického a prírodného okolia.

V bazilike sa nachádza zázračný obraz Panny Márie Kalwarskej. Je neznámeho pôvodu a pôvodne sa nachádzal vo františkánskom kláštore v Kamieniec Podolski, odkiaľ bol po dobytí Turkami v roku 1672 vyhodený a najneskôr v roku 1679 skončil za nejasných okolností (zarastený legendou) v Kalwarii Pacławska. Obraz odobratý z miestneho kostola v roku 1944 sa našiel po prechode frontu na železničnej zastávke Libuša pri Gorliciach.

Investície z projektu

• Úprava terénu formou zhotovenia spevnených plôch, chodníkov a zálivov zo žulovej kocky so skosenými rampami pre zdravotne postihnutých
• Výstavba prvkov drobnej architektúry – lavičky, miesta pre oddych
• Osvetlenie areálu
• Ozvučenie