Kostol sv. Jána Krstiteľa, konvent františkánov Bardejov

Františkánov 139, 085 01 Bardejov
N 49.29148312372014 E 21.274292342410646

Kostol svätého Jána Krstiteľa sa rozprestiera na ulici Františkánov v historickom centre mesta Bardejov. Tento kostol je súčasťou kláštorného komplexu, ktorý patril františkánom. Je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Orientovaný je tradične, oltár je na východnej strane. 

Kláštor je vzdialený iba niekoľko desiatok metrov od historického Bardejovského námestia pochádza zo 14. storočia. Pri jeho rekonštrukcii objavili unikátne slnečné hodiny, vzácne mince, originálne maľby aj kaplnku. Kláštorný areál ukrýval dokonca aj jednu z bášt stredovekého mestského opevnenia.

Kostol svätého Jána Krstiteľa považujeme za druhú najvýznamnejšiu sakrálnu stavbu nachádzajúcu sa v Bardejove (po kostole svätého Egídia). Datácia začiatku výstavby tohto kostola nie je istá, pretože roky sa v rôznych zdrojoch líšia. Niektoré zdroje uvádzajú začiatok stavby v roku 1380, iné zase datujú počiatky tohto kostola až v roku 1466. Je pravdepodobné, že bol postavený na stavenisku staršieho augustiánskeho gotického kostola. Avšak, o tejto staršej verzii kostola nám chýbajú informácie. Podnet na výstavbu nového kostola dal kanonický rád augustiánov okolo roku 1466. Pôvodne bol postavený v gotickom štýle. Najprv sa vystavala juhovýchodná časť kostola so svätyňou. V roku 1481 došlo k osadzovaniu kamenného ostenia. Kamene dovážali z kameňolomu z mesta Gonez pod Hegyaljou. Nakoniec bol rád augustiánov násilne vyhnaný z mesta Bardejov.

16. storočie:  V roku 1505 prebehlo úplne dostavanie kostola a to vďaka príspevku vdovy po mešťanovi Antonovi. Na tejto stavbe sa podieľal Š. Lapicida alias Pfeyler s pomocníkmi.

17. storočie: Určitý čas tento kostol patril protestantom. Tí ho opravili a vykonávali tu svoje bohoslužby, no nezdržali sa veľmi dlho. Obnovený kostol dostali roku 1670 františkáni, z rozhodnutia kráľovskej koruny, vďaka cisárovi Leopoldovi. Kostol potom niekoľkokrát vyhorel. V rokoch 1670 prešiel opravami a bol obohatený o barokové prvky.

18. storočie:  Vysviacka troch nových zvonov sa konala podľa záznamov v roku 1728. Túto vysviacku vykonal jágerský biskup Juraj Soger. Prvý, veľký zvon, nesie meno patróna kostola Jána Krstiteľa. Druhý, neveľký zvon, bol pomenovaný na počesť svätého Františka. Nakoniec tretí, najmenší zvon, sa volá podľa svätého Antona Paduánskeho. Bola to významná udalosť, ktorej sa zúčastnilo okolo 1000 ľudí. V roku 1725 zasiahlo mesto zemetrasenie, ktoré značne poškodilo kláštorný kostol. Táto udalosť prinútila františkánov, aby začali s prestavbou kostola a kláštora v barokovom štýle. Františkáni si viedli podrobné záznamy o opravách kostola a kláštora. Tieto záznamy obsahovali výšku príspevku a taktiež meno osoby. Od roku 1757 – 1780 došlo k množstvu opráv, pričom si stále zachoval časť zo svojho gotického rázu. Dôkazom toho sú steny, okná a svätyňa s pôvodným gotickým zasklepením. Napríklad vytvoril sa horný ambit ku kostolu. Murári zmenili vzhľad okien v kostolnej lodi, celý priestor sa znovu zaklenul, v západnej časti sa opravilo gotické okno a taktiež sa tam vstaval chór. V roku 1760 sa vytvorili františkánom dva nové oltáre. Oltár svätej Anny a oltár Panny Márie Čenstochovej. Zároveň sa opravili aj dva staršie oltáre a to svätého Kríža a svätého Antona. Zrekonštruovali sa obrazy krížovej cesty zničenej ešte za prítomnosti protestantov.

V roku 1768 prebehla oprava strechy kostola pod záštitou gvardiána Mateja Cepesa. V roku 1774 sa postavila kazateľnica. Namaľoval sa oltár svätého Františka bardejovským maliarom Jozefom Mirovským. Finančnú podporu k tejto oprave oltára poskytlo laické bratstvo svätého Františka. Dňa 1. augusta 1780 sa postavil veľký oltár, vytváraný ešte za pôsobenia gvardiána Patrika Valašku. Na jeho vyhotovenie sa minulo 500 rýnskych zlatých. Údajne kvôli novému oltáru sa muselo zamurovať okno smerom k námestiu. V roku 1782 došlo k vyliatiu Tople z koryta a to spôsobilo škody v kryptách kostola. Aj napriek tomu história františkánskeho konventu pokračovala až do roku 1949. V súčasnosti na kostole prebehli rekonštrukčné práce.

Prvá zmienka o kláštore je z roku 1390. Ide o pozývací list hlavného predstaveného rádu Augustiniánov, Bartolomeja z Benátok. Bratovi Henrichovi z Krakova a jeho mníchom nariaďuje, aby osídlili kláštor v Bardejove,“ hovorí kunsthistorička a pamiatkarka Jana Ličková z bardejovského mestského úradu. Augustiniáni prichádzali do stredovekých miest väčšinou v čase ich prosperity. A Bardejov bol vtedy veľmi bohatým mestom (prvá písomná zmienka o meste pochádza z roka 1241). Už predtým boli v Bardejove iní mnísi – Cisterciti, existuje o nich záznam z roku 1247. Tí ale odišli, no a koncom 14. storočia prichádzajú do Bardejova Augustiniáni. Mníšske rády boli nositeľmi vzdelanosti. Venovali sa najmä takzvanej skriptorskej činnosti (písaniu, zapisovaniu, prepisovaniu). Mestá si veľmi dobre uvedomovali ich význam pre svoj ďalší rozvoj.

Po príchode do Bardejova osídlili Augustiniáni priestor juhozápadnej časti mesta pri hradobnom opevnení. Z mesta odchádzajú v roku 1528, pravdepodobne v súvislosti so spoločenským napätím v čase reformácie. Kláštor bol už v tom čase podľa dobových záznamov veľmi bohatý, čo súviselo s ďalšou stavebnou aktivitou. Z ich obdobia sa zachovala menšia dvojpodlažná stavba, ku ktorej bol neskôr pristavaný Kostol svätého Jána Krstiteľa.  Postupnosť bola taká, že najprv bola postavená menšia, predná východná časť kláštora (súčasná sakristia a miestnosť nad ňou), potom v roku 1505 Kaplnka svätého Kríža a počas celého 15. storočia prebiehala výstavba kostola sv. Jána Krstiteľa. Ďalej sa postupne dostavoval samotný kláštor.

Po odchode Augustiniánov kláštor upadal, postihol ho požiar, používali ho aj ako mestskú sýpku. Po reformácii slúžil kláštor s kostolom slovenským evanjelikom. Jeho ďalší osud ovplyvnilo protireformátorské hnutie v celej Európe. Uhorský kráľ Leopold I. (1640-1705) v roku 1671 nariadil Františkánskemu rádu, považovanému za protireformátorský, aby prišli do Bardejova a prinavrátiť Bardejovčanov do rúk katolíckej cirkvi.  Mestskej rade sa to nepáčilo a radikálne s tým nesúhlasila. V hektických časoch koncom 17. storočia Františkáni nejaký čas kláštor osídľovali, následne z Bardejova najprv odišli, aby sa potom do kláštora znova vrátili. Nakoniec sa v Bardejove trvalo usadili, kláštor začali postupne zveľaďovať.

Z neskorších záznamov vieme, že keď Františkáni prišli do Bardejova, museli kláštor postaviť úplne nanovo. Hovoríme o roku 1740, bol vtedy pravdepodobne v havarijnom stave, začali ho preto rekonštruovať. V tomto období bol dostavaný aj východný trakt. V priebehu celého 18. storočia sa potom kláštor dostaval do podoby, v akej ho poznáme dnes. Františkáni žili v Bardejovskom kláštore až do neslávne známej komunistickej Akcie K v roku 1950. Násilná likvidácia mužských rehoľných rádov v komunistickom Československu sa do histórie zapísala pod názvom Barbarská noc, najmä vďaka svojej brutalite.         

Predchádzal jej politický proces s desiatimi predstavenými mníšskych reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Presne o polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti všetky mužské kláštory v krajine. Rehoľníkov nadránom autobusmi odviezli do záchytných kláštorov a rozdelili do troch skupín. Predstavených a takzvaných najreakčnejších mníchov sústredili v kárnom kláštore v Pezinku, ostatných previezli do štyroch ďalších kláštorov v Hronskom Beňadiku, v Šaštíne, Jasove a Podolínci.  Za najnebezpečnejších považovali jezuitov, od ostatných ich izolovali. Život v sústreďovacích kláštoroch bol v podstate väzením. V Podolínci, kde boli odvezení aj Františkáni z Bardejova, panoval najprísnejší režim. Na oknách boli mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami. Na poriadok dohliadali strážcovia z leopoldovskej väznice.

Po roku 1950 až do 90. rokov minulého storočia v kláštore sídlil Ústav pre mentálne postihnutých. V roku 1970 bol celý kláštor vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Neskôr slúžil ako vývarovňa a jedáleň, realizovali sa v ňom rôzne podnikateľské aktivity. V roku 2012 sa v kláštore vykonal reštaurátorský výskum. V interiéri aj na exteriérových fasádach kláštora. Výskum potvrdil nález sgrafitovej výzdoby s predpokladaným menším rozsahom plochy na reštaurovanie.  V novembri 2020 začalo mesto Bardejov v spolupráci s občianskym združením Náš Bardejov, ktoré si areál kláštora od Františkánov dlhodobo prenajíma, kláštor – ktorý je zasa v prenájme mesta, rekonštruovať. Obnova je súčasťou projektu Zachovanie, prezentácia a rozvoj tradičných remesiel v cezhraničnom území. Mesto Bardejov a Náš Bardejov ho realizujú v spolupráci s poľským mestom Grybów.  Projekt za 2,82 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vychádza z potreby rozvoja turistického potenciálu cezhraničného územia. Okrem kláštora v Bardejove v rámci neho zrenovujú budovu bývalého Domu kultúry v Grybówe.

V rámci obnovy vzniknú v oboch objektoch dielne pre remeselníkov žijúcich v pohraničnej oblasti. Vytvoria sa tak centrá tradičných remesiel. Priestor na prezentáciu dostanú remeslá typické pre obe krajiny.