Zborovský hrad, Zborov
Najstaršie zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia. V rokoch 1364 – 1470 bol majetkom Cudarovcov, po ich vymretí daroval kráľ Matej panstvo Rozgonyiovcom, ktorí tu sídlili do roku 1512. Po nich prešiel do vlastníctva Tárczayovcom, ktorým patril do roku 1548. Serédyovcom patril v rokoch 1548 – 1601. V roku 1601 hrad kúpili Rákociovci. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 ho zbúralo. Neskôr ho poškodili boje medzi Rusmi a Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny.
Obdobiu konsolidácie vnútorných pomerov v Uhorsku a upevnenia ústrednej kráľovskej moci panovníkom Karolom Róbertom po r. 1317 možno klásť stavebné počiatky Zborovského hradu na vyňatom majetku a následne vznik hradného panstva Makovica.
Zatiaľ nie je známa hodnoverná listina, ktorá by bližšie objasňovala dobu a dôvody vedúce k výstavbe hradu. Podľa jeho polohy analogickej s polohou hradov Ľubovňa a Nedeca sa usudzuje, že pôvodne mal plniť strážnu funkciu na obchodnej ceste a funkciu pohraničného hradu. Čoskoro sa stal aj sídlom feudálneho domínia. Problém doby vzniku a jeho prvotnej podoby by za týchto okolností mohol rámcovo vyriešiť len archeologický výskum. Aj keď odborná polemika na túto tému nie je ukončená, na základe písomných prameňov nemožno potvrdiť, že by vznikol v druhej alebo dokonca v prvej polovici 13. storočia.
Zborovský hrad bol postavený pravdepodobne v 3. a 4. decéniu 14. storočia na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Prvá písomná správa o ňom pochádza z r. 1347.
Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie zhruba trojuholníkového pôdorysu s obranným múrom, hranolovou vežou (donjon), palácom a kaplnkou. V 14. – 16. storočí ho postupne vlastnili šľachtické rodiny Cudarovcov, Rozgonyiovcov a Tarczayovcov. Pravdepodobne za panstva Cudarovcov bolo pristavané druhé nádvorie s najmenej dvoma polkruhovými baštami. K zásadnej prestavbe gotického jadra a modernizácii výzbroje došlo v druhej polovici 16. storočia, keď hrad patril Šeredyovcom. Tieto zásadné stavebné zmeny boli vyvolané akútnym tureckým nebezpečenstvom a novými vyššími nárokmi na bytovú kultúru.
Okrem úprav na hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo tretie nádvorie s polygonálnou a polkruhovou baštou, obranným múrom s ochodzou a strieľňami i dômyselnou vstupnou bránou zabezpečenou padacím mostom.
Dolné (tretie) nádvorie bolo predelené múrmi, čo umožňovalo lepšiu kontrolu prístupu do stredného nádvoria a v jeho západnej časti boli k hradobnému múru pristavané hospodárske objekty. Renesančnými stavebnými úpravami podľa talianskych vzorov bol zdokonalený zastaraný a nevyhovujúci fortifikačný systém a vzniklo pohodlné zemepanské sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania. Rákociovci, ktorí vlastnili hrad v 17. storočí, sa venovali už len jeho údržbe. V druhej polovici 17. storočia sa presťahovali do kaštieľa v Zborove. Za povstania Imricha Thökölyho, napriek silnému odporu obrancov vedených jeho manželkou Helenou Zrínskou, bol hrad 14. októbra 1684 cisárskymi vojskami generála Schultza dobytý. V r. 1666 slávil na hrade sobáš s Helenou Zrínskou jej prvý manžel František Rákoci I. O desať rokov neskôr tu aj zomrel. Hrad sa spomína ešte v inventári z roku 1704 v časoch povstania Františka Rákociho II. ako funkčný.
Hradná zrúcanina bola počas 1. svetovej vojny značne poškodená. Hradný kopec bol už v r. 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v r. 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaraďuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Ochrana je zameraná najmä na mohutné niekoľko storočné jedince duba letného vysadeného pozdĺž prístupovej cesty na hrad.