Bazilika minor sv. Egídia, Bardejov

Počiatky Bardejovského chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi s poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili.

Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti. Z kráľovskej listiny Karola Róberta I. z Anjou z roku 1320, ktorou sa novoosadlíkom priznávajú privilégiá pri platení daní, je zrejmé, že tu pôsobil farár. Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni sv. Egídia. Stavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia a výstavba jeho bazilikálnej časti – hlavnej a bočných lodí – bola ukončená v roku 1415. V rokoch 1420 – 1427 bola vybudovaná veža chrámu. Kostol sa v roku 1427 spomína ako trojloďová bazilika s jednoduchými arkádami.

Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokoch 1390 – 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári sv. Anny (Panna Mária s Dieťaťom na rukách, sv. Margita, sv. Katarína a sv. Dorota).

V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. Podľa zmluvy s mestom s prestavbou začal kamenársky majster Mikuláš. Mal postaviť predovšetkým presbytérium. Klenba, ktorá ho zastrešovala, sa pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila. Na jej opravu sa ponúkal v roku 1464 ďalší staviteľ, Juraj zo Spišskej Soboty. Bardejovskí mestskí radní však na základe odporúčania mestskej rady v Košiciach dali prednosť staviteľovi Štefanovi z Košíc, ktorý v tom čase pôsobil na stavbe košického dómu sv. Alžbety. Význačný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska. V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia nachádzajúca sa dnes v kaplnke Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza aj bronzová krstiteľnica.

Pod vedením miestneho staviteľa Urbana, pravdepodobne Štefanovho žiaka, sa v rokoch 1482 – 1486 uskutočnilo ďalšie rozšírenie chrámu. V južnej časti boli pristavané tri kaplnky: Panny Márie, sv. Alžbety, nad hlavným vchodom, a sv. Ondreja. V posledne menovanej sa zachovali ešte pôvodné klenby. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže v juhozápadnej časti, no jej dohotoviteľom bol v rokoch 1486 – 1494 Franklin Stemasek z Anspachu. Takto sa zavŕšila na konci 15. storočia výstavba jednej z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Slovensku.

V ďalších obdobiach k jej podstatnejším zmenám neprišlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pelovcov z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južnej predsiene kostola. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnowa pre chrám jeden z najväčších zvonov na Slovensku – štvortonového Urbana.

Chrám postihli v priebehu storočí mnohé veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v r. 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a r. 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola, napokon bombardovanie v roku 1944. Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Po katastrofálnom požiari na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto sa začala rozsiahla oprava a rekonštrukcia kostola. V duchu nových názorov ju viedol architekt J. Steindl, po ňom v roku 1899 F. Schulek, kedy boli v rámci regotizácie odstránené renesančné úpravy a nahradili ich gotické podľa predstáv 19. storočia. V exteriéri omietku kostola opatrili hlbokými vrypmi vo forme kvádrovania, napodobňujúc tak kamenné murivo. V interiéri sa usilovali výmaľbu kostola prispôsobiť gotickým dekoratívnym tendenciám. Do chrámu bol postavený nový neogotický hlavný oltár, kazateľnica, boli obnovené piliere a múry hlavnej lode, nové prestrešenie kaplniek. Oprava trvala dvadsať rokov a chrám bol privedený do stavu, v akom ho poznáme dnes.

Ďalšie stavebné zásahy sa uskutočnili v 20. storočí v rámci stavebných rekonštrukcií. V rokoch 1957 – 1958 vymenili nosnú časť pastofória, v rokoch 1963 – 1964 opravili mohutnú strechu kostola. Následne bolo zreštaurovaných niekoľko pozoruhodných výtvarných diel (v rokoch 1978 – 1979 zreštaurovali gotické nástenné maľby na južnej strane veže).

Roku 1990 pukli oba chrámové zvony – Urban a Ján. Počas veľkej opravy chrámu, trvajúcej od roku 1986 do roku 1999, boli v roku 1995 umiestnené vo veži nové zvony. V roku 2001 pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Baziliku minor bol Ján nahradený novým zvonom – Jozefom s hmotnosťou 700 kg.

Interiér

Chrám sv. Egídia je trojloďová stavba bazilikálneho typu s loďami postavenými vo východo-západnom smere a hlavným vchodom z južnej strany. Okrem význačných architektonických hodnôt je bardejovský chrám pozoruhodný najmä vnútorným zariadením. Dominuje mu unikátny súbor jedenástich gotických krídlových oltárov z r. 1460 – 1520 tvoriacich jedinečnú kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste a takmer aj v pôvodnom rozmiestnení.

Oltáre

• Oltár sv. Ondreja, 1440 – 1460, jediný tabuľový krídlový oltár z pôvodného zariadenia v chráme
• Oltár sv. Barbory, 1450 – 1470
• Oltár sv. Alžbety vdovy, asi 1480
• Malý oltár Panny Márie, zvaný oltárom sv. Anny, asi 1485
• Oltár Panny Márie, zvaný Veroniky Magerovej, 1489
• Oltár sv. Kríža, 1480 – 1490
• Oltár Narodenia Pána, okolo 1480 – 1490, patrí medzi najkrajšie, najcennejšie a umelecky najhodnotnejšie krídlové oltáre na Slovensku
• Oltár sv. Apolónie, zvaný oltárom sv. Anny Mettercie, asi 1490 – 1510
• Oltár Vir Dolorum (Bolestného Vykupiteľa), 1500 – 1510
• Oltár Panny Márie, 1505
• Oltár Piety, zvaný oltárom Sedembolestnej Panny Márie, zač. 16. stor.

Pôvodný gotický hlavný oltár z roku 1466 sa nezachoval – v roku 1655 ho nahradili ranobarokovým, z ktorého sa po regotizácii zachoval iba ústredný obraz Prebodnutie kopijou, zhotovený bardejovským maliarom Petrom Stöckelom, kópiou diela P. P. Rubensa. Obraz sa dnes nachádza v ľavej bočnej lodi vedľa oltára Piety. V roku 1878 postavili na jeho mieste súčasný neogotický oltár podľa návrhu I. Steindla. Je sedemnásť metrov vysoký a dominujú mu tri plastiky – v strede sv. Egídius, po pravici sv. Štefan a po ľavici sv. Ladislav.

Mobilitár

K vzácnym stredovekým sochárskym prácam patrí súsošie Golgoty z konca 15. storočia na tráme pod Víťazným oblúkom. Súsošie tvorí osem metrov vysoký kríž s takmer päťmetrovým rozpätím s dokonale anatomicky vypracovaným telom ukrižovaného Krista a dvoma menšími krížmi s pribitými postavami dvoch lotrov. Pod Ježišovým krížom sú umiestnené postavy Panny Márie a sv. Jána.

K ďalším vzácnym pamiatkam chrámového mobiliáru patrí plastika sv. Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, neskorogotická bronzová krstiteľnica z r. 1485, gotické stallá z 15. stor., renesančné lavice zo 17. stor. s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza, gotické dvere z r. 1448, gotický kovový luster z konca 15. stor., viacero neskorogotických, renesančných a barokových liturgických predmetov, náhrobné dosky zo 16. a 17. storočia a ďalšie pamiatky.

Zvony

Zvon Urban – pôvodný zvon vznikol zo staršieho materiálu v roku 1584 a zhotovil ho zvonolejár Ján z Tarnowa so svojím synom Jánom. V roku 1655 zvon pukol a neznámy zvonolejár ho prelial do pôvodnej podoby. Priemer zvona je 162 cm, výška 165 cm a hmotnosť 4000 kg.

Zvon Ján – gotický zvon v roku 1486 zhotovil majster Ján Wagner zo Spišskej Novej Vsi. Zvon má priemer 140 cm, výšku 120 cm a hmotnosť 2200 kg. Pre potreby chrámu slúžil do roku 1990.

Pred vchodom do chrámu sa nachádza socha sv. Floriána, patróna hasičov, na podstavci, postavená na pamiatku veľkého požiaru v roku 1774. Vpravo od nej sú umiestnené staré historické zvony Urban a Ján.

Význam stavby

Chrám sv. Egídia v Bardejove je jednou z najcharakteristickejších dominánt starodávneho Bardejova. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol chrám sv. Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho hodnotu ako významného duchovného miesta vyzdvihol i pápež Ján Pavol II., keď 23. novembra 2000 povýšil apoštolským breve (krátkym listom) chrám na Baziliku minor.

Chrám spolu s neďalekou historickou mestskou radnicou tvoria dominanty centrálneho námestia a sú veľkým turistickým lákadlom pre návštevníkov tohto hornošarišského mesta.

Zaujímavosť

V chráme sv. Egídia vznikla v 13. storočí stredoveká knižná zbierka. Bola umiestnená v neskorogotickej skrini (rozmery 2,4 x 4,2 m; dnes sa nachádza v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti). Knižnica sa rozrastala a v roku 1540 sa stala knižnicou mestskou. Po viacerých daroch kníh od mešťanov, najväčším prírastkom bolo 141 kníh, ktoré po svojej smrti v r. 1639 zanechal mestský rektor Gašpar Seifreid.