Kostol sv. Martina v Lipanoch

N 49.155823182692274 E 20.96305140106616

V 14. storočí sa Lipany stali poddanským mestečkom a v tomto období sa datuje aj založenie kostola. Za zakladateľa sa považuje Rikolf II. z Kamenice, ktorý zomrel v roku 1360. V tom čase už bol zasvätený biskupovi sv. Martinovi z Tours. Datovanie vzniku kostola v tej dobe je podporené aj faktom, že v prvej písomnej zmienke o meste z roku 1312 sa spomína farár Henrich z Lipian (de Septem Thyliis). Avšak predpokladá sa, že Lipany boli farnosťou vo vicearchidiakonáte už v roku 1302 a skôr.

Do tohto mesta sa sídlo správy panstva presťahovalo z hradu nad obcou Kamenica. Dôvodom bola významná poloha mesta na veľkej obchodnej ceste, ktorá sa rozvetvovala v oblasti doliny rieky Torysa smerom do Starej Ľubovne a Lipianskym potokom do sedla a do doliny Popradu pri Plavči. Panská oblasť bola spojená s tromi významnými uhorskými rodmi – najprv v stredoveku s Tarczayovcami, neskôr od 17. storočia s rodmi Desewffy (inak Dežofy alebo zemepáni z Černeku) a Szirmay.

Najväčšiu zásluhu na úpravách kostola má Mikuláš Tarczay, ktorý padol v boji proti Turkom v bitke pri Moháči v roku 1526.

Po vymretí rodu Tarczay daroval vtedajší panovník Ferdinand I. Habsburský v roku 1556 lipianske majetky spolu s kostolom a celou farnosťou Jánovi Desewffymu de Czernek. V tomto období prebiehalo šírenie reformácie a okolo roku 1589 sa stali obyvatelia – pôvodne rímokatolíci – evanjelikmi. Počas dvoch storočí bol kostol považovaný za evanjelický hneď trikrát a to v období 1598-1672, 1680-1691 a 1693-1748. Do tohto obdobia sa zaraďujú viaceré opravy kostola a obnova z roku 1691, ktorých dôvodom boli práve náboženské boje.

V 17. storočí bola veža kostola prebudovaná a spolu so štítovým priečelím lode klasicisticky upravená.

Pod tlakom rodiny Szirmayovcov a Štefana Desewffyho sa počas rekatolizácie Lipany stali znova katolíckym mestom. 15. marca 1748 prešiel kostol znova pod katolícke vedenie. To sa nezmenilo až po súčasnosť.

V 18. storočí boli ku kostolu pristavané obidve vstupné predsiene a sakristia zo severnej strany.

V roku 1888 kostol vyhorel a v rokoch 1888-89 bol obnovený a prefasádovaný v tradičnom slohu východoslovenskej sakrálnej architektúry obdobia 1770 až 1830 s prevahou klasicistických prvkov.

V roku 1937 veža prešla ďalšou opravou a pre tento účel bol mestskou radou vybraný rodák z Lipian, Maximilián Hudy. Plechová strecha veže bola galvanizovaná a postavil sa hromozvod.

V 70. rokoch 20. storočia sa vymenila strešná krytina z plechovej na medenú.

V roku 1990 bolo obnovené staré usporiadanie dekanátov košickej diecézy spred obdobia komunizmu. K dekanátom boli v roku 2002 dotvorené nové erby, ktorých autorom je Zdenko G. Alexy. Lipiansky erb obsahuje strieborno-zlaté vlny a motív sv. Martina – na erbe je vyobrazený meč a svätcov plášť. Pre košickú diecézu boli vytvorené dva typy erbov. Veľký obsahuje znak diecézy a uprostred je srdcový štítok so samotným erbom dekanátu. Malý je tvorený iba znakom dekanátu.

Posledná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácia kostola bola uskutočnená v rokoch 2005 až 2007 zásluhou farára Vladimíra Šostáka, kedy bolo nutné sa vysporiadať s vlhkosťou, chýbajúcim vykurovaním a nedostatočným vetraním. Nový zvon bol do veže inštalovaný v roku 2009 spolu s novým osvetlením.

Otváracie hodiny

Úradné hodiny
Pon – Uto: 15.30 hod – 17.00 hod.
Str: 9.00 hod. – 10.00 hod.
Štv – Pia: 15.30 hod – 17.00 hod.

Plánovač výletu

Naplánuj si výlet na 48 hodín