Kostol sv. Martina v Lipanoch
V 14. storočí sa Lipany stali poddanským mestečkom a v tomto období sa datuje aj založenie kostola. Za zakladateľa sa považuje Rikolf II. z Kamenice, ktorý zomrel v roku 1360. V tom čase už bol zasvätený biskupovi sv. Martinovi z Tours. Datovanie vzniku kostola v tej dobe je podporené aj faktom, že v prvej písomnej zmienke o meste z roku 1312 sa spomína farár Henrich z Lipian (de Septem Thyliis). Avšak predpokladá sa, že Lipany boli farnosťou vo vicearchidiakonáte už v roku 1302 a skôr.
Do tohto mesta sa sídlo správy panstva presťahovalo z hradu nad obcou Kamenica. Dôvodom bola významná poloha mesta na veľkej obchodnej ceste, ktorá sa rozvetvovala v oblasti doliny rieky Torysa smerom do Starej Ľubovne a Lipianskym potokom do sedla a do doliny Popradu pri Plavči. Panská oblasť bola spojená s tromi významnými uhorskými rodmi – najprv v stredoveku s Tarczayovcami, neskôr od 17. storočia s rodmi Desewffy (inak Dežofy alebo zemepáni z Černeku) a Szirmay.
Najväčšiu zásluhu na úpravách kostola má Mikuláš Tarczay, ktorý padol v boji proti Turkom v bitke pri Moháči v roku 1526.
Po vymretí rodu Tarczay daroval vtedajší panovník Ferdinand I. Habsburský v roku 1556 lipianske majetky spolu s kostolom a celou farnosťou Jánovi Desewffymu de Czernek. V tomto období prebiehalo šírenie reformácie a okolo roku 1589 sa stali obyvatelia – pôvodne rímokatolíci – evanjelikmi. Počas dvoch storočí bol kostol považovaný za evanjelický hneď trikrát a to v období 1598-1672, 1680-1691 a 1693-1748. Do tohto obdobia sa zaraďujú viaceré opravy kostola a obnova z roku 1691, ktorých dôvodom boli práve náboženské boje.
V 17. storočí bola veža kostola prebudovaná a spolu so štítovým priečelím lode klasicisticky upravená.
Pod tlakom rodiny Szirmayovcov a Štefana Desewffyho sa počas rekatolizácie Lipany stali znova katolíckym mestom. 15. marca 1748 prešiel kostol znova pod katolícke vedenie. To sa nezmenilo až po súčasnosť.
V 18. storočí boli ku kostolu pristavané obidve vstupné predsiene a sakristia zo severnej strany.
V roku 1888 kostol vyhorel a v rokoch 1888-89 bol obnovený a prefasádovaný v tradičnom slohu východoslovenskej sakrálnej architektúry obdobia 1770 až 1830 s prevahou klasicistických prvkov.
V roku 1937 veža prešla ďalšou opravou a pre tento účel bol mestskou radou vybraný rodák z Lipian, Maximilián Hudy. Plechová strecha veže bola galvanizovaná a postavil sa hromozvod.
V 70. rokoch 20. storočia sa vymenila strešná krytina z plechovej na medenú.
V roku 1990 bolo obnovené staré usporiadanie dekanátov košickej diecézy spred obdobia komunizmu. K dekanátom boli v roku 2002 dotvorené nové erby, ktorých autorom je Zdenko G. Alexy. Lipiansky erb obsahuje strieborno-zlaté vlny a motív sv. Martina – na erbe je vyobrazený meč a svätcov plášť. Pre košickú diecézu boli vytvorené dva typy erbov. Veľký obsahuje znak diecézy a uprostred je srdcový štítok so samotným erbom dekanátu. Malý je tvorený iba znakom dekanátu.
Posledná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácia kostola bola uskutočnená v rokoch 2005 až 2007 zásluhou farára Vladimíra Šostáka, kedy bolo nutné sa vysporiadať s vlhkosťou, chýbajúcim vykurovaním a nedostatočným vetraním. Nový zvon bol do veže inštalovaný v roku 2009 spolu s novým osvetlením.
