Vallova brána, Bardejov

N 49.29266374780526 E 21.27570554351859

Táto brána zabezpečovala vstup do mesta zo západnej strany. Volali ju aj Stará alebo Wallova (Wallentor) podľa neďaleko bývajúceho mešťana Šimona Wallu. Spomedzi všetkých brán je najlepšie zdokumentovaná. Bola to trojposchodová, štvorhranná veža so strieľňami a arkierom. Od roku 1725 boli na nej umiestnené vežové hodiny. Ako „Hodinová brána“ slúžila do roku 1878, kedy bola po požiari odstránená. Poslednou z hlavných mestských brán bol menší priechod v severných hradbách zvaný jednoducho Bránka (Törlein), postavený medzi farským kostolom a farou.

Počiatky výstavby mestského opevnenia mesta Bardejov úzko súvisia s urbanizačným rozvojom v prvej polovici 14. storočia a postupnou premenou starej trhovej dediny na stredoveké mesto, k čomu prispelo aj jeho prosperujúce poľnohospodárstvo, remeslá a obchod. Všestranný rozvoj mesta, ktoré nadobúdalo strategický hospodársky, politický ale aj kultúrny význam v uhorsko-poľskom pohraničí, podporovali aj uhorskí panovníci.
V roku 1352 kráľ Ľudovít I. prikázal Bardejovčanom mesto opevniť a zosilniť múrom a vežami. Privilégiom sa vytvoril predpoklad pre neskorší ucelený urbanisticko-architektonický vývoj územia vo vnútri mestských hradieb. V priestore dnešnej Hornej brány bolo mesto najzraniteľnejšie. Historici lokalizovali v tejto časti viackrát spomínaný mestský hrad, ktorý slúžil na ochranu tridsiatkovej (colnej) stanice. Zanikol v druhej polovici 15. storočia práve pri prestavbe Hornej brány a jej zariadení a neskôr bol zakomponovaný do mestského opevnenia. Horná brána vyúsťovala na cestu pokračujúcu na juh do Prešova, Dolná severovýchodná brána na cestu smerujúcu na sever do Zborova a ďalej do Poľska podobne, ako západná Vallova brána na cestu, ktorá viedla údolím Tople a Beskydským priesmykom pokračovala tiež do Poľska. Severná časť mesta bola chránená prírodnou terasou Tople, na ktorej boli postavené hradby. Na jej úpätí bol vybudovaný mlynský náhon, ktorý plnil aj fortifikačnú funkciu. Podobne východná časť bola účinne chránená výstavbou hradobného múra na prírodnej vyvýšenej terase Šibského potoka.


V 15. storočí je v dôsledku husitského ohrozenia a okupácie severných hraníc Uhorska poľskými vojskami dostavba múrov a nových moderných prvkov (ochodze, nové bašty, parkanová línia, predsunuté opevnenie na severnej strane), čím získal Bardejov moderný účinný fortifikačný systém. Táto veľkorysá prestavba bola podmienená na jednej strane zahraničnou politikou kráľa Žigmunda najmä vo vzťahu k Poľsku a k husitským Čechám na sklonku Žigmundovej vlády. Na strane druhej bola reakciou na zdokonaľovanie vojenskej techniky a zavádzanie palných zbraní do výzbroje. O strategickom postavení mesta v poľsko-uhorskom pohraničí svedčí fakt, že na modernizácii opevnenia sa podieľal aj samotný kráľ Žigmund. Účinnosť obrany mestských hradieb bola zvýšená vyhĺbením vodných priekop, obkolesujúcich takmer celé mesto. Práce viedol bardejovský mešťan, majster Mikuláš. Vodná priekopa bola rozdelené na niekoľko úsekov, z ktorých každý mal svoje pomenovanie, napr. Horný rybník, Dolný rybník, Veľká priekopa-dolina. V čase ohrozenia boli napĺňané vodou z okolitých vodných zdrojov prípadne z mestského vodovodu.


Hradobný múr s bránami, baštami a vodnou priekopou bol postupne zosilnený ochodzou, predsunutou parkánovou líniou a vonkajším priekopovým múrom. Vstupné brány boli chránené padacím mostom a od 16. storočia aj predsunutým kruhovým predbráním – barbakánom. Brány boli štyri a kvôli riziku napadnutia sa každý deň do mesta vchádzalo inou. O tom, ktorou bránou sa bude vchádzať, bolo rozhodnuté vždy ráno v daný deň.


Opevnenie Bardejova dnes tvorí jedinečný komplex múrov, bášt a brán, ktorý sa zachoval takmer v pôvodnej podobe a z veľkej časti nad terénom. Zaniknuté úseky sú preukázateľne doložené pod terénom. Takmer v pôvodnom profile sa zachovali i vodné priekopy na východnej a juhozápadnej strane. Mestské brány sa nezachovali; dnes sú badateľné iba zvyšky ich vonkajších múrov. Za unikátny možno považovať počet zachovaných stredovekých bášt: deväť sa zachovalo v takmer pôvodnej podobe, dve boli v neskoršom období zabudované do novších objektov. Mestské opevnenie mesta Bardejova s jeho fortifikačným systémom patrí k jednému z najlepších stredovekých mestských opevnení na Slovensku a právom patrí k najzachovalejším v Európe.