Kalvária, Prešov
Vznik prešovskej Kalvárie je úzko spätý s rekatolizáciou a pôsobením jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia. Stavba prvých objektov sa začala v roku 1720 a pokračovala do roku 1769. Niektoré kaplnky krížovej cesty vznikali ešte aj v 19. storočí, a to až do roku 1893.
šetky kaplnky majú podobný tvar so štítovým priečelím zdobeným ornamentmi a erbom donátora a polkruhovo zaklenutým vstupným portálom s bohato zdobenou mrežou. Z popísaného tvaru vybočuje druhá dominanta Kalvárie, kaplnka Svätých schodov. Tá bola postavená v roku 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme.
Stavbu financoval litovský knieža Radziwill, ktorý prišiel do Prešova spolu s dvorom a osobnou gardou (kozákmi) v jeseni 1764. Kaplnku dal postaviť z vďačnosti mestu za poskytnutie azylu po nútenom úteku z Poľska. V priečelí nad vchodom je umiestnený jeho erb s darovacím nápisom. Vnútrajšok vypĺňa 28 schodov s miestom na relikvie svätých, oltár s kamennou plastikou Piety a nástenné maľby od O. Trtinu (2. polovica 18. storočia).
S kostolom a kaplnkami bol zároveň založený aj cintorín, ktorý pôvodne slúžil na pochovávanie donátorov Kalvárie (Turčáni, Spléni, Sirmai, Dr. Paracelsus), neskôr aj pre ľudí z blízkych mestských štvrtí (Pod Kalváriou, Za Kalváriou), ako aj iných osôb. Na cintoríne je niekoľko zaujímavých a umelecky cenných šľachtických a meštianskych krýpt v empírovom a historizujúcom slohu.
V roku 1836 boli pod kostolom postavené katakomby, slúžiace ako hrobka pre kňazov. Ich múr so vstupným portálom vytvára pri pohľade z mesta ilúziu hradbového múru.
