Levočské vrchy
Levočské vrchy na severe Slovenska dosahujú výšku 1 000 – 1 200 m n. m. (Siminy, Ihla, Repisko, Javorina). Najvyšším pohorím je Čierna hora (1 290 m n. m.).
Ako Tatry zatienili Levočské vrchy
Z masívneho chrbta flyšového pohoria vybiehajú na všetky strany rázsochy, ktoré bývajú oddelené hlbokými dolinami. Pohorie budujú vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Vlhké doliny Levočského pohoria pokrývajú smrekové lesy s prímesou jedle, na juhu a juhozápade oblasti sa rozprestierajú bukovo-dubové lesy s prímesou jedle. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, ktorý spôsobuje menej zrážok.
Tatári, Nemci, Valasi
S osídľovaním územia začalo slovanské obyvateľstvo v 7., no výraznejšie až v 13. storočí: uhorskí panovníci umožnili po ničivých tatárskych vpádoch usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom. Vplyv baníctva a remesiel stál za vznikom mestských sídel Levoča, Kežmarok a Ľubica. Obce Torysky, Repaše či Oľšavica boli dosídlené v 13. – 15. storočí valašským obyvateľstvom.
- Čierna hora 1 289,4 m – najvyšší vrch
- Siminy 1 287,2 m
- Ihla 1 282,6 m
- Repisko 1 250,8 m
- Kuligura 1 250 m
- Hrča 1 239,7 m
- Zámčisko 1 236,4 m
- Škapová 1 231,9 m
- Kopa 1 230,7 m
- Javorina 1 224,9 m
- Čiernohuzec 1 216,3 m
- Derežová 1 213,6 m
- Rybovičov vrch 1 189,5 m
