Stara Wieś

N 49.719126411367924 E 22.011105846173432

Začiatky sanktuária v Starej Wsi siahajú do druhej polovice XIV. stor.. V roku 1384, uhorská kráľovná Mária, sestra sv. kráľovnej Hedvigy, darovala Starú Wieś biskupovi z Przemyśla, ktorý dal o 15 rokov neskôr postaviť drevený kostolík Božieho Tela. Kostolík stál takmer tri storočia, a keď mu hrozilo, že sa zrúti, na jeho mieste bol postavený honosnejší chrám na náklady farárov z Brzozowa.

V roku 1728 sa do dediny presťahovali otcovia pavlíni z Jasnej Góry. O dva roky neskôr začali stavať tretí – murovaný, dvojvežový barokový kostol spolu s kláštorom. Z dreveného kostolíka sa k nim do opatery dostala ikona Zosnutia a Nanebovzatia Matky Božej, pre ktorú s veľkým zápalom rozvíjali mariánnsky kult. Zároveň im bolo ponúknuté šoltýstvo, neskôr nazývané pavlínsky statok. Výstavba kláštorného komplexu trvala 30 rokov. V roku 1760 sa uskutočnila konsekrácia chrámu. V takmer nezmenenej podobe stojí až dodnes – zasvätený Nanebovzatiu Najsvätejšiej Panny Márii. V roku 1766 pavlíni v Starej Wsi otvorili svoj noviciát. Bohužiaľ, obdobie rozkvetu pôsobenia otcov pavlínov v obci sa skončilo už v roku 1772 počas prvého delenia Poľska. Dedina sa ocitla pod správou Haliča, a rakúsky cisár Jozef II. Habsburg v roku 1781 vydal nariadenie o zrušení kontemplatívnych reholí. Dekrét o zrušení rehole pavlínov v Starej Wsi bol vydaný v roku 1786. Týmto spôsobom sa stal pavlínsky kostol, kláštor a statok vlastníctvom náboženského fondu. V rokoch 1786-1821 bol administratívnym správcom Starej Wsi farár z Brzozowa. V kostole w Starej Wsi celebroval sväté omše raz do mesiaca.

V roku 1821 vďaka úsiliu vtedajšieho biskupa z Przemyśla, kláštor určený na obdobie noviciátu a útulok pre starých ľudí pripadol do rúk jezuitov, ktorí sa dostali do Haliča z Bieloruska v roku 1821, po dekréte o presídlení vydanom ruským cárom. Kult Matky Božej Starowiejskej opäť ožil. Jezuiti boli duchovnými pastiermi sanktuária do roku 1848, keď boli nútení opustiť svoje miesto kvôli podozreniu z účasti v hnutí za oslobodenie. Po štyroch rokoch im bolo dovolené vrátiť sa. Vláda Rakúska im odovzdala nielen kostol ale aj kláštor, ktorý spravujú dodnes. V roku 1852 zriadil biskup z Przemyśla v Starej Wsi samostatnú farnosť. Náboženská, spoločenská a kultúrna úloha starowiejského jezuitského kolégia bola mimoriadne výrazná v XIX. a začiatkom XX. stor.. V tom čase tu pôsobilo až 150 jezuitov.

Od roku 1976 bolo v staroświeckom kolégiu zriadené predovšetkým noviciát a infirmárium. Zároveň tu bola založená knižnica s vzácnou zbierkou starých kníh a múzeum. Starowiejské kolégium je kolískou všetkých jezuitov Provincie južného Poľska Spoločnosti Ježišovej od roku 1822, a tým aj najstarším noviciátom na svete (z hľadiska nepretržitosti kontinuácie pôsobenia) od chvíle obnovenia rehole – po jej zrušenie v r. 1814. Dekrétom Pápeža Piusa XI. zo 7. augusta 1927 bola starowiejskému sanktuáriu udelená hodnosť Baziliky Menšej.