Tohoročná archieparchiálna odpustová slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine, vrcholila počas dvoch dní V  sobotu a nedeľu  20. – 21. augusta 2022.

Aj na tomto významnom pútnickom mieste Gréckokatolíckej cirkvi SUI IURIS počas tohtoročnej hlavnej odpustovej slávnosti naši kolegovia a kolegyne odprezentovali pútnikom  úspešný projekt Prešovského samosprávneho kraja pod názvom: ,,Svätomariánska púť – Svetlo z východu“. V propagačnom stánku,  sme počas oboch dní,  privítali množstvo veriacich, ktorých sme obdarovali slovom, povzbudením a našimi zaujímavými propagačnými materiálmi.

Bohatý duchovný program odpustovej slávnosti bol pre veriacich pripravený ako tradične na dvoch miestach – v bazilike minor priamo v dedine Ľutina a na mariánskej hore nad dedinou, kde sa pred 171 rokmi zjavil sv. Mikuláš chudobnej vdove Zuzane Fekete. Program začal posviackou vody na mariánskej hore a pokračoval v bazilike minor slávením veľkej večierne s lítiou, ktorej predsedal vladyka Peter Rusnák, apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie. Výnimočnosťou tohto slávenia je obchod s uspenskou pláščenicou (plátno, na ktorom je vyobrazené usnutie Presvätej Panny) okolo baziliky minor. Tento obrad uloženia do hrobu sa uskutočňuje počas lítijných stichýr večierne a podobne ako počas veľkého piatku si veriaci uctievajú presväté telo Krista uložené v hrobe, tak aj počas týchto odpustových dní mali veriaci v Ľutine možnosť uctiť si hrob Presvätej Bohorodičky.

Po modlitbe akatistu k Presvätej Bohorodičke nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorú slávil vladyka Peter Rusnák. Spolu s ním koncelebroval emeritný prešovský arcibiskup vladyka Ján Babjak SJ a emeritný biskup z Toronta vladyka Marián Andrej Pacák CSsR, ktorý ohlásil aj homíliu. V nej vladyka pripomenul slová Svätého Otca Františka, ktorý nedávno veriacich vyzval, aby počas týchto dní navštívili nejakú mariánsku svätyňu a uctili si tak nebeskú Matku. „Návšteva chrámu, mariánskej svätyne s tým zámerom uctiť si Presvätú Bohorodičku našu Matku, znamená zobrať do ruky Božie slovo. To je tá pravá úcta, aby sme čítajúc Božie slovo ešte viac spoznávali život Panny Márie, aby sme zahĺbiac sa do Božieho slova odhaľovali nové veci pre náš život,“ povedal v homílii vladyka Marián.

Po svätej liturgii pokračoval program v bazilike modlitbou akatisku k sv. Mikulášovi Divotvorcovi, parastasom za zosnulých veriacich a modlitbou posvätného ruženca. V rovnakom čase mali veriaci možnosť zúčastniť sa na modlitbe krížovej cesty kráčajúc na mariánsku horu, ktorú viedli skauti. Na mariánskej hore nasledovala Eucharistická adorácia a polnočná svätá liturgia, ktorej predsedal Mons. Ľubomír Petrík, delegát ad omnia Prešovskej archieparchie. Duch slávenia tejto svätej liturgie obohatili členovia Neokatechumenátnej cesty.

V nedeľu ráno pokračoval program slávením utierne, prvej hodinky a svätej liturgie, ktorú v cirkevnoslovanskom jazyku slávil exorcista Prešovskej archieparchie mitrát Pavol Peter Haľko OSBM. Pre veriacich, ktorí postupne zapĺňali celý priestor mariánskej hory si pripravili duchovný program mládežníci zo zboru sv. Petra a Pavla z Milpoša. Slávnostnú nedeľnú archijerejskú svätú liturgiu slávil vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup – košický eparchiálny biskup spolu s ním koncelebrovali vladyka Peter Rusnák, vladyka Ján Babjak SJ a vladyka Marián Andrej Pacák CSsR a niekoľko desiatok kňazov.

Vladyka Cyril sa v úvode homílie zamýšľal nad aktuálnymi spoločenskými udalosťami, ktoré v časovom rozsahu posledných dní, týždňov či mesiacov mohutne otriasli spoločnosťou nielen na Slovensku, ale v celom svete. Vladyka Cyril sa v homílii otvorene zastal svojho spolubrata v biskupskej službe, ktorý zažil hon na svoju osobu počas festivalu Pohoda, ale venoval sa taktiež aj situácii „bivakujúcich dovolenkárov“, ktorí či už na deň presne pred 54. rokmi v bývalom Československu, alebo pred pár mesiacmi na susednej Ukrajine, rozhodli sa rozložiť sa s tankami a ostatným vojenským príslušenstvom v cudzej, s týmto arzenálom pre nich nehostinnej zemi. Všetky tieto zamyslenia nad situáciami v spoločnosti konfrontoval s otázkou: „Kto som, odkiaľ prichádzam, kam smerujem, ako sa tam dostanem, čo si vezmem na životnú cestu, čo so sebou ďalej ponesiem,  čo tu po mne ostane? Kvôli týmto otázkam sme tu. Na tieto otázky chceme opakovane hľadať odpovede, nie v duchu ľudskej múdrosti, ale odpovede vo svetle viery.“

Odpoveď na tieto otázky dáva Boh, ktorý tvorí človeka z lásky, z tej istej lásky obetuje za hriechy ľudstva svojho jednorodeného Syna a touto neochabujúcou láskou zahŕňa každého človeka, bez ohľadu na množstvo jeho hriechov. „Ak si tieto dôvody osvojíme, ak pre nich nájdeme dôvod vo vedomí Božej lásky k nám, v uvedomovaní si  lásky stvoriteľskej, lásky udržiavateľskej i lásky spasiteľskej,  ak si uvedomíme, že konečným zmyslom nášho bytia je byť sprostredkovateľmi a šíriteľmi dobra, pokoja, milosrdenstva a spravodlivosti, teda Božej lásky, tak  vyriešime odpovede na naše základné životné otázky. Budeme tak mať zbalenú duchovnú výstroj nielen na kratšiu, či dlhšiu dovolenku, ale výstroj do života, výstroj na celý život, na získanie večného života,“ dodal v závere hlbokými myšlienkami prešpikovanej homílie vladyka Cyril Vasiľ.

Spevom svätú liturgiu viedol Zbor sv. Romana Sladkopevca a mládežnícky zbor sv. Petra a Pavla z Milpoša. Sobotňajšiu svätú liturgiu v priamom prenose vysielalo Rádio Lumen a nedeľnú RTVS na Dvojke. Zároveň priame prenosy z oboch dní prinášala aj TV Logos.

Z histórie tohto pútnického miesta vyberáme. Tradícia liturgických slávení v Ľutine začala v polovici 19. storočia. Na sviatok Premenenia Pána 19. augusta 1851 (podľa juliánskeho kalendára) sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketeovej zjavil sv. Mikuláš. Po opakovaných zjaveniach postavili veriaci na ľutinskej hore kríž. Ako dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorú mala odovzdať duchovnému otcovi ako dar do budúcej svätyne. Po dôkladnom zisťovaní, ktorého výsledky boli zaslané do Ríma, pápež Pius IX. vydal 24. mája 1855 dekrét o možnosti prijať v Ľutine odpustky. V roku 1988 bol chrám v Ľutine povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku minor. V roku 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky pričlenená zvláštnym Putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov.

Čergovské pohorie v sebe ukrýva množstvo historických pokladov, neopakovateľných prírodných úkazov a pútnické miesto pri obci Ľutina, plné Božej prítomnosti. Navštívte nádhernú Baziliku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorej pomyselnou korunou je nádherný ikonostas a oltár v barokovom štýle. Načerpať nové sily a Božiu lásku môžete aj v neďalekej Záhrade Bohorodičky, ktorá pôsobí na človeka blahodarne a upokojujúco. Nemôžete obísť ani drevený chrám s vyhliadkovou vežou, z ktorej je nádherný výhľad na priľahlé prírodné krásy.

Vydajme sa na cestu sebapoznania po výnimočných miestach Svätomariánskej púte, ktoré dýchajú Božou prítomnosťou. Hľadajte a nájdete skutočný zmysel života, ktorý uvidí len vaše úprimné srdce. Zastavte, stíšte sa a otvorte dvere svojho srdca dokorán, nech sa duša zhlboka nadýchne. Svätomariánska púť („Svetlo z východu“) vyzdvihuje kultúrne, prírodné, historické, spoločenské a duchovné hodnoty slovanského národa vzťahujúce sa k posolstvu a mariánskym tradíciám.